Pán môj a Boh môj!" (Jn 19, 28). V modernom vnímaní sa slovo milosrdenstvo stotožňuje s pojmami súcit, zľutovanie a odpustenie. Ak niekoho urazíme alebo sa voči nemu previníme, dúfame, že nám ten človek odpustí - že sa nad nami zmiluje. Božie milosrdenstvo však ide oveľa hlbšie než len k odpusteniu hriechov. Hebrejský výraz pre milosrdenstvo - rahamin, označuje v skutočnosti veľmi dôvernú, intímnu oddanosť dvoch ľudí. Keď si teda dnes uctievame Božie milosrdenstvo, slávime nielen to, že nám je odpustené, ale aj pevné puto, v ktorom s nami žije náš Otec. Oslavujeme teda skutočnosť, že pre Boha sme natoľko dôležití, že k nám chce byť pripútaný dôverným a nezlomným putom.
Poď teda k Ježišovi a prijmi jeho milosrdenstvo. Spočiň v ňom a dovoľ, aby aj On spočinul v tebe. Odovzdaj sa mu a dovoľ, aby sa aj On pripútal k tebe. Uver, že má pre teba v zásobe nádej, radosť a pokoj. Počúvaj, ako ti hovorí: "A keby aj matka zabudla na svoje nemluvňa, ja na teba nezabudnem" (porov. Iz 49, 15).
V evanjeliu tejto nedele Ježiš prináša dar odpustenia. Milosrdenstvo, tak ako ho prezentujú slová evanjelia, má však dve stránky: moc odpustiť a moc zadržať hriechy. Je dôležité hovoriť o oboch stránkach milosrdenstva. Milosrdenstvo nie je tam, kde niet hriechu. A nie je ani tam, kde sa nepočíta s inou alternatívou. Božie milosrdenstvo nie je slabosť, ktorá vždy odpúšťa nech by si čokoľvek urobil. Tak teda rob, čo chceš, lebo Boh je milosrdný. Boh je milosrdný voči tomu, kto rozpozná svoj hriech pred Bohom. Apoštoli dostávajú aj moc zadržať odpustenie. Na túto tému, pod vplyvom veľkej benevolencie a falošnej dobroty, často zabúdame. Slová evanjelia, so všetkými dôsledkami, nepustia. Odpúšťať a zadržať – to je správny režim milosrdenstva. Pre naše dobro.
Boh je milosrdný, nesmierne milosrdný, len my potrebujeme dorásť k tomu, aby sme rozumeli jeho láske. Kto nerozumie hriechu, nemôže porozumieť ani Božiemu milosrdenstvu. Hriechu rozumie ten, kto si uvedomuje, že Boh je nesmierne väčší ako sme my a nerobí z neho, v mene súčasnej mentality, niekoho s kým sa ľahko dohodnem. Je pravda, že postoj hriešnosti sa nám zdá ako urážanie našej ľudskej dôstojnosti, my všetci sa chceme predpokladať ako dobrí nezávisle od Boha. Ale môže stvorenie takto rozmýšľať? Ako dieťa, ktoré hovorí rodičom: „ja mám toto, ja mám tamto a zavriem sa v izbe a nepotrebujem vás“. Deti to vedia povedať. Tak sa skúsme v nich trochu objaviť a zbadáme, že krása Božieho milosrdenstva nie je poníženie, ale radosť z toho, čo nám Boh dáva, ba viac, radosť, že On sa nám dáva hoci sme toho nehodní. Amen.