Články

Ako by chutil advent a po ňom Vianoce bez detí? Slávka Kubíková vo svojom článku
Keď ženy nechcú deti píše:
„Princ Harry sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že pre dobro planéty plánuje obmedziť
počet vlastných detí na maximálne dve. Nie je jediný. V rozhodnutí dobrovoľne obmedziť
počet potomkov nie je Harry sám. Podobne zmýšľajú viacerí, stáva sa to akýmsi
minitrendom. Paradoxne, nie sú to muži, ale často práve ženy, ktoré sa najhlasnejšie
hlásia k životnému štýlu bezdetnosti.
Ak človek pri materstve zrátava náklady a výnosy a na strane výnosov hľadá všelijaké
osobné výhody – od bytostného naplnenia svojho života až po komfortné prežitie
dôchodkového veku, taký človek rýchlo narazí. Mať deti je z tohto pohľadu veľmi rizikové
podnikanie. Nie je vôbec isté, že sa na vás v starobe deti nevykašlú, nie je isté ani to, že
sa vám podarí odovzdať vaše hodnoty pre ďalšie generácie. A ak niekto dúfa v to, že
deťmi jeho život konečne získa hlboký zmysel, ktorý pred tým absentoval,
pravdepodobne bude sklamaný tiež. Na debatu o tom, prečo mať deti, sa dá v princípe
pozerať len dvoma spôsobmi. Buď je to kalkulácia, v ktorej je dieťa len „faktorom“, a
vtedy to veľmi logicky môže dospieť aj k výsledku nula (detí). A ak aj to nevyjde na nulu,
tak výsledkom môže byť obrovské more frustrácie a sklamaných očakávaní. Druhý
spôsob nazerania je, že dieťa je dobro samo osebe.
Ja by som materstvo odporučila aj ženám, ktoré sa hľadajú a realizujú inými smermi ako
pri kočíkoch, kašičkách a plienkach. Mať deti je veľmi vhodná cesta práve pre ženy, ktoré
viac ako po úsmeve svojho bábätka, túžia po sebarozvoji. Nepoznám inú životnú
skúsenosť, pri ktorej by žena osobnostne dokázala vyrásť rýchlejšie, ako práve
materstvo. Je to najčistejšie zrkadlo vlastných chýb a najakútnejšia potreba jasne si
definovať hodnoty a priority – a nutnosť podľa nich každý deň žiť. Je to tiež pochopenie
bezodnosti vlastného srdca, ktoré predtým netušilo, akej veľkej lásky je schopné.“
(https://www.postoj.sk/49359/ked-zeny-nechcu-deti; upravil Marcel Stanko)