Všetci sme určení buď naveky vládnuť s Bohom v nebi, alebo naveky horieť s Diablom v pekle. Jedni budú predmetom Božieho milosrdenstva, druhí predmetom jeho spravodlivosti. Toto šťastie u jedných a nešťastie u druhých sa nedá s ničím porovnať. Tí, ktorí sa živia nosením bremien si najprv zistia hmotnosť, ktorú majú niesť, či nie je nad ich sily. Prečo teda ty, človeče, prijímaš strašné bremeno hriechu bez toho, aby si uvažoval, či máš silu ho niesť?! Veď toto bremeno, tento trest, budeš niesť po celú večnosť! A sám sa na to odsudzuješ!
Pri treste za hriech nás najviac desí moc nášho Sudcu. Lebo ak je Boh veľký pri odmenách, bude veľký aj pri trestoch. Veľkým bremenom bude zistenie, že sme pohrdli veľkým Božím milosrdenstvom. Teraz nikto nie je odlúčený od jeho zmierenia, ale v deň jeho spravodlivosti nikto nebude prijatý. Koľkí urážame Boha a On nás znáša. Povzbudzuje nás k pokániu. Čo sa však stane, keď sa jeho trpezlivosť skončí a hnev sa vyleje?! Beda ti, človeče, lebo sotva prejde hodina, keď nepridávaš do pokladnice Božieho hnevu, ktorú tvoje hriechy hromadia proti tebe. Ak nami preniká pomyslenie na Sudcu, čo potom pri pomyslení na popravcu. Bude ním sám Diabol. Čo môžeme očakávať od zlomyseľnosti tohto nepriateľa! Kto by chcel padnúť do jeho rúk? Veď po celú večnosť budú mať diabli moc vykonať nad vami tie najstrašnejšie výmysly! Aká by to bola útecha pre zatratených, ak by sa na konci miliónov rokov mohli tešiť na nejaké ukončenie svojho súženia. Ale nie! Ich trápenie bude večné. Keby jedna z tých duší mala vyliať jednu slzu každých tisíc rokov, a keby sa tieto slzy mali zhromaždiť tak, aby zaplavili celý svet, ešte stále by nebola na konci súženia a večnosť by bola iba na začiatku. Ó, bolesti, slzy, pokánie! Keby sme vás žili v tomto živote, aj tá najmenšia miera by mohla zachrániť hriešnika pred večným nešťastím... (z knihy Hriešnikov sprievodca spracoval Martin Miškuf)obr. www.youtube.com