„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Aké zvláštne! Keď sa zamyslím nad tým, ako dnes žijeme, o čo sa snažíme, nad čím premýšľame a aké problémy riešime, vôbec nemám pocit, že sa riadime podľa slov z Písma. Súdení budeme totiž podľa toho, čo (ne)urobíme tým najmenším. Nie podľa toho, koľko peňazí zarobíme, koľko diplomov, uznaní, ocenení získame. Nie podľa toho, koľko exotických krajín navštívime a koľko adrenalínových zážitkov zažijeme. Nie podľa dosiahnutého vzdelania či spoločenského statusu. 

Preukázať milosrdenstvo chorým, chudobným, väzneným pokladáme skôr za tú nepríjemnejšie súčasť života a sme celkom radi, keď sa nám tomu podarí vyhnúť. Celá táto predstava však zrazu dostáva iný význam, keď si v týchto núdznych ľuďoch predstavíme samotného Krista. Áno, toho Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, ku ktorému sa modlíme, pred ktorým kľačíme. Náročná predstava, však? Nech je pre nás povzbudením príklad ľudí, akými sú don Bosco, Matka Tereza, Maroš Kuffa, a iní. 

Plug and Pray:

Pane, prosím, daj mi silu, nech v núdznych ľuďoch vidím Teba. Daj mi silu, nech im dokážem poslúžiť. Zbav ma ľahostajnosti a mylných predstáv o úspešnom živote. Naplň ma radosťou a odhodlaním a daj, nech Tvoje slová pri Tvojom druhom príchode: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“,  sú určené aj mne. 

V akcii:

Budem sa dnes snažiť vidieť Krista v druhých ľuďoch a podľa potreby im poslúžim. 

Evanjelium:  Mt 25, 31-46