Už vieme, že na pravé poludnie prerušil hru detí jasný záblesk. Zľakli sa, pretože sa báli búrok, s prekvapením však zistili, že na oblohe nevidno ani mráčika. Nebo bolo celkom čisté a jasné, neopísateľne modré. Deti nechceli riskovať a začali zháňať stádo, aby sa vydali domov. Keď zostupovali zo svahu, videli nový blesk a ten ich prinútil zastaviť. Zastavili sa neďaleko veľkého duba, ktorý tam stojí dodnes a je skutočným pamätníkom zjavení. Len pár metrov od neho sa nachádzal menší dub, tzv. ilex, kde dnes stojí Kaplnka zjavenia. A práve nad ním uvideli ako to opísala Lucia: „Pani, oblečenú v bielom šate, jasnejšiu viac než slnko, žiariacu svetlom, priezračnejšiu a jasnejšiu ako krištáľový pohár plný priezračnej vody.“ Deti inštinktívne cúvli. Strach však mali podľa Lucie z bleskov a hromov. Deti si akosi hneď uvedomili, že tá Pani je Panna Mária a postupne pocítili pokoj a radosť.
Lucia sa ako prvá spýtala: „Kto ste, Pani, a odkiaľ prichádzate?“
A Pani jej odpovedala: „Prichádzam z neba.“
Luciina ďalšia otázka znela: „Prídem aj ja do neba?“
A Pani jej povedala: „Áno, prídeš aj ty do neba.“
„A Hyacinta?“ „Áno, aj ona.“
„A František?“ „Príde aj on, ale musí sa pomodliť ešte veľa ružencov.“
Lucia sa ešte opýtala, či sú v nebi aj jej dve priateľky, ktoré nedávno zomreli. Panna Mária odpovedala, že Mária das Neves je v nebi, ale Amália bude do konca sveta v očistci.
Lucia sa ďalej pýtala: „A čo od nás chcete?“
A Pani jej odpovedala: „Chcem, aby ste vždy 13. prichádzali na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. Potom vám poviem, čo chcem. A chcem, aby ste sa veľa modlili.“
Potom sa ich ešte opýtala: „Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na vás zošle, na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?“ Deti odpovedali: „Áno, chceme.“
„Budete teda musieť veľa trpieť, ale milosť Božia vás bude posilňovať.“
Potom deti zalialo silné svetlo, odraz lúčov, ktoré vychádzali z rúk Panny Márie. To svetlo ich preniklo do hlbín duše, takže sa uvideli v Bohu, ktorý bol tým svetlom, omnoho jasnejšie, akoby sa mohli vidieť v najlepšom zrkadle. Padli na kolená a modlili sa.
Po niekoľkých okamihoch Panna Mária dodala: „Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny.“ Aj tu je zjavné, že Boh ponúkol ľuďom pomoc skrze Pannu Máriu a to práve cez svätý ruženec.
Potom sa Panna Mária začala vznášať smerom na východ, až zmizla. Svetlo, ktoré ju obklopovalo si razilo cestu medzi hviezdami, preto deti niekoľkokrát povedali, že videli otvorené nebo.
Keď sa zjavenie skončilo a deti prišli domov, nastali pre nich ťažké časy. Bol to začiatok veľkého ponižovania, vysmievania a vyhrážania, ktoré doľahli na deti a ich rodiny. Bol to začiatok utrpenia, ktoré im predpovedala Panna Mária.
(Jana Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy