Od chvíle, keď vzniklo podozrenie, že zjavenie by mohlo byť diablovou záležitosťou, Lucia nemala chvíľku pokoja. Akoby nestačil tento vnútorný nepokoj, matka ju aj naďalej nútila, aby sa priznala, že klamala. Po celej dedine rozniesla, že celé to zjavenie je diablov výmysel. Lucia si spomenula aj na slová, ktoré počula pri vyučovaní náboženstva, že diabol vždy spôsobuje nepokoj, a tak si začala myslieť, že to môže byť pravda, pretože od začiatku zjavení už u nich doma pominula radosť a pohoda. V tejto bolestnej situácii bolo pre Luciu priateľstvo s Františkom a Hyacintou jediným útočišťom. Keď sa im zdôverila s pochybnosťami, Hyacinta ju svojím jednoduchým vysvetlením upokojovala: „Nie, nie je to diabol. Hovorí sa, že diabol je veľmi škaredý a že prebýva v pekle pod zemou a táto Pani je taká krásna. A my sme ju videli vystupovať do neba.“ V Luciinom srdci však ďalej pretrvávala pochybnosť. Dokonca až tak, že sa v jednu noc zobudila s veľkým krikom. Vo sne videla diabla, ktorý sa jej smial do tváre, že sa mu podarilo ju oklamať a chcel ju zobrať do pekla. Vtedy začala kričať a volať o pomoc Pannu Máriu tak nahlas, až zobudila celý dom. Tento sen v nej zanechal ďalšie stopy strachu a hrôzy až sa rozhodla, že na nasledujúce zjavenie 13. júla do Cova da Iria nepôjde. František a Hyacinta jej dohovárali, veď to sľúbili. A to, aby išli bez Lucie, ktorá ako jediná s Pannou Máriou hovorila, si nevedeli vôbec predstaviť. Ale Lucia, ktorá naozaj prežívala veľkú skľúčenosť, trvala na svojom a deň pred zjavením im s istotou oznámila, že nikam nepôjde.

Hyacinta s Františkom, ako sa to Lucia dozvedela až neskôr, sa celú noc na kolenách s plačom modlili za Luciu. A tak podobne ako po daždivej noci ráno vychádza slnko, tak aj Lucia sa v nasledujúci deň ráno 13. júla zobudila ako vymenená. Na tieto chvíle neskôr Lucia spomínala: "Bola to zvláštna sila, milosť, v jednom okamihu akoby ma pobadala neznáma sila, utekala som pre Hyacintu a Františka a vravela, že musíme ísť do Cova da Iria." Nakoniec tam išli všetci traja. Lucia práve toto považuje za prvý zázrak na príhovor Hyacinty a Františka. Vtedy Zlý duch na Luciu poriadne útočil, pretože 13. júl, ako to uvidíme neskôr, bol v týchto zjaveniach veľmi dôležitý. Okolo poludnia sa opakovala situácia z predchádzajúcich mesiacov. Panna Mária prišla v neobyčajnom svetle a v žiare, bola oblečená v bielom a zastala nad malým dubom. Lucia sa jej pýtala, čo od nich chce. A Panna Mária im odpovedala, že chce, aby aj na nasledujúci mesiac 13. augusta prišli a aby sa každý deň modlili ruženec a tak svetu vyprosili mier a koniec vojny, pretože len ruženec im v tom môže pomôcť. Lucia prosila Pannu Máriu, aby im povedala, kto je a aby urobila zázrak, pomocou ktorého by ľudia uverili zjaveniam. Panna Mária prisľúbila, že v októbri im povie, kto je a čo žiada a taktiež, že urobí žiadaný zázrak. Panna Mária potom pokračovala: „Obetujte sa za hriešnikov a často hovorte, zvlášť keď prinášate nejakú obetu: Ježišu, konám to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a na zmierenie za hriechy voči Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ 

(J. Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy