Hlavný okresný komisár De Oliveira chcel aj za cenu klamstva a zla predísť ďalšiemu zhromaždeniu 13. augusta, a preto si dal v sobotu 11. augusta predvolať rodičov i deti. Pán Marto sa rozhodol ísť bez detí a to aj z dôvodu, že okresné mesto Vila Nova de Ourém sa nachádzalo asi 5 km od Aljustrelu, kde deti bývali a celú cestu by museli ísť pešo, pretože Martovci nemali ani oslíka. A keďže bol august, boli veľké horúčavy. A tak pán Marto usúdil, že deti to nezvládnu, a preto zostali doma a celý čas sa modlili za Luciu. S Luciou do okresného mesta išiel otec. Ako sám povedal, on týmto zjaveniam vôbec nerozumel a nevedel, čo by k tomu povedal. Luciina matka sa znova potešila, že sa komisárovi podarí Luciu presvedčiť, že klamala.

A tak išli traja, Lucia na oslíkovi a jej otec a pán Marto pešo. Lucia sa tak musela postaviť pred komisára sama, bez Hyacinty a Františka. Kládol jej rôzne otázky a nútil ju, aby prezradila tajomstvo a aby sľúbila, že už nikdy nepôjde na zjavenie do Cova da Iria. Nešetril pritom rôznymi sľubmi a nakoniec aj vyhrážkami. No nepochodil. Napokon ju prepustil s tým, že aj keby to deti malo stáť život, dokáže, že je to podvod. Prvý pokus komisára dozvedieť sa tajomstvo a prinútiť deti hovoriť bol zmarený. V pondelok 13. augusta ráno prišiel komisár do Aljustrelu, do rodnej dediny detí. V dome Martovcov našiel len matku detí, ktorú nečakaná návšteva vyľakala. De Oliveira však zmenil taktiku a začal hovoriť o sebe ako o neveriacom Tomášovi, ktorý sa musí presvedčiť na vlastné oči, aby uveril, a preto pôjde na zjavenie aj on. Potom si dal zavolať deti a položil im niekoľko otázok. Zavolali aj Luciu, ktorá tiež prišla do domu bratranca a sesternice. Deti hovoriť nechceli, a tak ich oklamal. Ponúkol im, že ich sám odvezie na miesto zjavenia. Keďže deťom komisár nebol sympatický a báli sa ho, vyhovorili sa, že radšej pôjdu pešo, keďže bolo asi desať hodín a mali ešte dosť času. Keď komisár videl, že svoj zámer takto nedosiahne, povedal, aby prišli ešte na miestnu faru, lebo ich chce vypočuť v prítomnosti farára. Deti tam zakrátko prišli spolu s rodičmi. Komisár ich privítal veľmi priateľsky a farára požiadal, aby kládol deťom otázky. Hneď na to sa začal tváriť, že deti ho úplne presvedčili a ponúkol sa, že pôjdu spolu do Cova da Iria. Deti sa však znova zdráhali ísť s okresným komisárom, poslúchli, až keď ich pán Marto k tomu povzbudil. Tohto čestného a dobráckeho muža ani nenapadlo, žeby taký človek, ako okresný komisár mohol mať nečestné úmysly. Len čo sa však pohli od fary, deti hneď zbadali, že ich vezú nesprávnym smerom. Komisár ich upokojoval, že chce, aby ich v okresnom meste Ourém vypočul aj tamojší farár a že sa do času zjavenia určite stihnú vrátiť. V Ouréme ich však nezobral na faru, ale do svojho domu, so zámienkou, že si musia najprv niečo zajesť. Takto komisár naťahoval čas, až napokon deti zistili, že čas stretnutia s Pannou Máriou už uplynul. Zatiaľ zástupy v Cova da Iria, čakajúc na deti, sa zhromaždili okolo malého dubu, ktorý už bol pútnikmi úplne otrhaný. Zvyšky jeho konárov ženy ovenčili kvetmi a hodvábnymi stužkami a čakali.

(J. Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy