Komisár 15. augusta vysadil deti pred farským kostolom vo Fatime. Kostol bol plný ľudí, lebo bol prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Medzi ľuďmi zavládla všeobecná radosť, že deti sú už doma a vynadali komisárovi, že deti nemal takto trestať. Deti boli smutné, že premeškali čas stretnutia s Pannou Máriou. A hoci na zjavenie 13. augusta neprišli, zhromaždení v obvyklom čase zjavení počuli úder hromu a uvideli záblesk. Videli ako sa z východu priblížil obláčik a spočinul nad malým dubom. Slnko stratilo svoj trblietavý jas a zvláštnym svetlom zalialo celé údolie. Tráva, stromy, šaty i tváre ľudí sa sfarbili do červena, modra a zlata. Asi po desiatich minútach sa obláčik zo stromčeka zdvihol a odletel na východ. Všetky tieto sprievodné znaky, ktoré boli čiastočne pozorované už pri predošlých zjaveniach, boli tentoraz omnoho výraznejšie. Nikto nepochyboval, že Panna Mária naozaj prišla, hoci tam deti neboli. Ale Panna Mária im to vynahradila.

V nedeľu 19. augusta pásla Lucia ovce spolu s Františkom a jeho starším bratom Joaom na vrchu Valinhos. Zrazu zbadali, že vzduch nadobúda farbu, akú už poznali z predošlých zjavení. Keď potom Lucia zbadala záblesk, oznamujúci príchod prekrásnej Panej, poprosila Joaa, aby utekal zavolať Hyacintu. Išiel, až keď mu Lucia dala dva dvadsiatniky. Jeho správanie sa dá ospravedlniť, pretože si myslel, že keď zostane, aj on uvidí Pannu Máriu. Keď Hyacinta dobehla, Lucia povedala, že videla už druhý záblesk, čiže Pani sa čoskoro zjaví. A naozaj, zakrátko sa objavila nad podobným stromom ako v Cova da Iria, len väčším. Pani povzbudila deti, aby znovu prišli 13. septembra do Cova da Iria a aby sa denne modlili ruženec. Opäť potvrdila, že v októbri urobí veľký zázrak. Lucia sa ešte spýtala, čo majú robiť s peniazmi, ktoré ľudia na Cova da Iria nechávajú. Odpovedala: „Dajte urobiť dve nosidlá (na akých sa nosia sochy). Jedny ponesieš ty s Hyacintou s dvomi dievčatami oblečenými do bieleho, druhé František s tromi chlapcami. Peniaze budú použité na slávnosť Ružencovej Panny Márie. Ostatné peniaze pôjdu na vybudovanie kaplnky.” Na záver Lucia prosila o uzdravenie niektorých chorých a Panna Mária povzbudila deti k modlitbe a sebazapieraniu: "Modlite sa, veľa sa modlite a prinášajte obety za hriešnikov. Lebo mnohí idú do pekla, pretože sa za nich nikto nemodlí a neprináša obety." Joao, ktorý stál pri troch vizionároch, nič nevidel, ani nepočul. Počul len to, čo hovorila Lucia. A keď Hyacinta povedala, že Pani odchádza, počul úder hromu. Deti si potom zo stromu odlomili vetvičku, ktorej sa dotýkali nohy nebeskej Panej. Keď prišli do dediny, zastavili sa pri Luciinej mame, ktorá sa rozprávala na ulici so ženami. Povedali jej, že znovu videli Pani, ale ona im ani teraz neverila. Keď jej ukázali vetvičku, pani Santos ju vzala do ruky a všetci zacítili akúsi zvláštnu vôňu, ktorá z nej vychádzala. To urobilo dojem aj na ženu, ktorá doteraz odmietala pripustiť, že by deti mohli hovoriť pravdu. Teraz však jej postoj nahlodávali aj svedectvá ľudí z 13. augusta, a tak pomaly začala uvažovať, či predsa len deťom nekrivdila. 

Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy