Udalosti z 13. augusta 1917 a nasledujúcich dní – únos detí, ich väznenie, vyhrážky i hrozba smrťou – mali úplne opačný efekt ako okresný komisár chcel. Hrdinská odvaha detí presvedčila mnohých o ich pravdovravnosti a celá protipropaganda len viac upozornila na fatimské udalosti. Do Fatimy stále prichádzali ľudia, ktorí chceli vidieť malých vizionárov a rozprávať sa s nimi. Tiež cirkevná vrchnosť poslala pozorovateľov, ktorí mali vec posúdiť a získať objektívny pohľad. Preto nebolo čudné, že 13. septembra sa do Fatimy hrnulo veľké množstvo ľudí. Boli to zvedavci, ale aj úprimne veriaci a takí, čo chceli deti poprosiť o príhovor u Pani za ich choré dieťa, za návrat muža z vojny, či za iné trápenia. Objavili sa už i takí, čo chceli udalosti využiť vo svoj prospech – obchodníci i žobráci, ťažiaci zo súcitu veriacich. Celkovo sa v Cova da Iria zhromaždilo vyše 25 tisíc ľudí.

Niektorí tam už aj nocovali, aby si udržali výhodné miesto. Keď sa blížil čas zjavenia, deti mali problém dostať sa k dubu, nad ktorým sa im zjavovala Panna Mária. Po príchode na miesto Lucia všetkých vyzvala k modlitbe svätého ruženca. Ešte sa modlili, keď vzduch nabral zvláštnu zlatistú farbu, podobne ako pri predošlých zjaveniach. Sila slnečného svetla tentoraz zoslabla natoľko, že bolo vidno aj mesiac a hviezdy. Ľudia zrazu zbadali svetelnú guľu, ktorá sa blížila od východu a zostúpila nad strom. Rovnako, ako pri predošlých stretnutiach s Pannou Máriou, strom nad ktorým stála, zahalil obláčik, ktorí videli všetci ľudia, tentoraz bol však omnoho výraznejší ako pri predošlých zjaveniach. Lucia sa jej opäť opýtala, čo si od nich žiada. Panna Mária odpovedala: „Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny. V októbri príde aj Kristus Pán, Sedembolestná Panna Mária a Panna Mária Karmelská, svätý Jozef s Ježiškom, aby požehnali svet. Boh je s vašimi obetami spokojný, ale nechce, aby ste spali s povrazom obviazaným okolo tela. Noste ho iba vo dne.“ Deti totiž ako obetu nosili okolo pása kúsok hrubého povrazu, ktorý si nedávali dole ani v noci. Napokon sa Lucia posťažovala, že stále je veľa ľudí, ktorí neveria, a preto prosila Pannu Máriu, aby urobila zázrak. Pani znovu prisľúbila, že nasledujúci mesiac zázrak urobí. Okrem už spomenutých úkazov, ktoré sprevádzali zjavenie, sa objavil ešte jeden úkaz – dážď bielych svietiacich vločiek, podobných lupienkom kvetov, ktorý padal z bezoblačného neba. Niektorí ľudia otvárali slnečníky a pokúšali sa do nich tieto vločky zachytiť. Avšak tie niekoľko metrov nad zemou zmizli. Tento zvláštny úkaz sa odvtedy ešte niekoľko ráz vo Fatime zopakoval, zvlášť 13. mája 1924 a je potvrdený viacerými hodnovernými svedkami. Medzitým sa svetelná guľa zdvihla od stromu a vzďaľovala sa na východ. Ľudia sa tlačili na dievčatá a snažili sa dozvedieť, čo im Panna Mária povedala. Lucia znovu a znovu odpovedala na otázky ľudí, až napokon museli niekoľkí muži deti nasilu vyniesť z tlačiaceho sa davu. Úkazy, sprevádzajúce zjavenie, vyvolali ešte väčší záujem o udalosti. Do Fatimy prichádzalo stále viac pútnikov a všetci napäto očakávali zázrak, prisľúbený na budúci mesiac. 

Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy