Z denníka člena ôsmych statočných putujúcich na odpustovú slávnosť v Trepci:

Píše sa ôsmy jún 2013, sobota, deň D. Naším cieľom je dostať sa ku kostolíku na Trepci (oblasť medzi Dobrou a Valkovom na Domaši) a keďže naša posádka je zložená zo samých skúsených a cvičených cyklistov, vyberáme sa tou ťažšou cestou okolo celej Domaše cez Valkov. Členovia posádky sú: kapitán Michal Jenčo, zastupujúci veliteľ Pavol Fintický, inžinier warpovéh pohonu Marek Kuruc  a jeho brat zbraňový komandér Šimon, komunikačný dôstojník Jakub Demčák,  strojný inžinier Ján Rada, prvý pilot Matej Bača a jeho brat empat radosti Rado.

9:00 stredoeurópskeho času (19:32 medzihviezdneho cezpoľného času(MCČ) podľa Mareka): Pomaly sa všetci schádzame na východiskovom bode pri fare a vykonávame posledné prípravy na cestu. Istý člen kráľovskej rodiny z Kukučínovej dráhy Jakub Princ sa ponúkol, že nám odvezie väčšinu našej batožiny aby sme boli ľahší a mali rýchlejšiu cestu. Prezident farnosti federácie Otec Marek sa ponáhľa a tak nám dáva narýchlo požehnanie.

9:53(20:25 MCČ): Počasie nás príjemne prekvapilo svojim oslnivým prejavom a dúfame, že to takto ostane aj naďalej. Pelotón vyráža z fary s dobrou náladou a odhodlanosťou zdolať aj tie najťažšie prekážky, ktoré sa nám postavia do cesty. Po 700 metroch „vyčerpávajúceho krútenia“ máme prvú prestávku pri našom starom kostole. Tá je však vynútená kvôli zle doladenému batožinovému upináku, čo sme hravo vyriešili za minútu a pokračujeme v našej ceste.

10:00(20:32 MCČ): Po tom, čo sme vyšli na výpadovku, nás zastihol nepriaznivý vietor, ktorý nás nanešťastie sprevádzal počas celej púte na všetkých otvorených priestranstvách.

10:17(20:49 MCČ): Poznámka člena na konci pelotónu: „Ňikdaj do Majerovec kopec ňebul, až teraz! “

10:29(21:01 MCČ): Zastavujeme na konci Sedlísk, v nemenovanom podniku, aby sme doplnili tekutiny a načerpali nové sily. Po 23 minútach opäť nasadáme na bajky(nie však Ezopove).  Keďže náš pelotón šiel dosť rozhádzane, navrhujeme nový systém usporiadania členov, ktorý je vlastne aj prvým systémom, lebo doteraz sme žiaden nemali.

11:15(21:47 MCČ): Zastavujeme sa v Žalobíne na 14 minút a doplňujeme si vodu vo fľašiach u jedného dobrodinca, ktorého nám vybavil Rado. Pochvaľujeme si náš druhý nový systém zoskupenia pelotónu, ktorý spontánne za jazdy vymyslel Mišo a vďaka ktorému sme šli ako profesionáli.

11:55(22:27 MCČ): Po hrozivom výstupe na Holčíkovský kopec si musíme opäť odpočinúť. Bola to azda najväčšia prekážka, ktorú sme mali za sebou. Polovica posádky to nezvládla v musela si ho vyšľapať. Počas tohto výstupu sa zranil Jančo, ktorého chytil kŕč v nohe, no jeho hrdinská povaha mu nedovolila zastaviť sa a naďalej pokračoval s nami. Keďže naša zásada bola, že ideme tak rýchlo ako najpomalší člen, držali sme sa aj naďalej pospolu. Pri kostolíku na Kelči sme sa zastavili iba na minútku, aby sme si spravili fotku, pretože sme boli strašne hladní a obed bol na pláne až vo Valkove, tak sme tam chceli dôjsť čo najskôr.

13:20(23:52 MCČ): Valkov. Konečne. Naše žalúdky, ktoré boli od rána kŕmené iba energy tyčinkami a nápojmi sa konečne dočkali obeda. Naše ubolené zadky si konečne sadli na lavičku. Človek si až teraz uvedomuje, ako málo mu stačí ku šťastiu. Paľo, ktorý nechcel s nami prespať na Domaši, lebo mal povinnosti doma sa po našom dlhom presviedčaní rozhodol zostať s nami.

14:20(00:52 MCČ): Po hodine oddychu vyrážame ďalej, lebo naša misia nepočká. Ani nie po 5 minútach sme sa ocitli na okraji lesíka a po našich dlhoročných skúsenostiach s lesnou cestičkou na Trepec sa členovia s tretrami rozhodli prezuť. Po 5 minútach sme vyrazili a keďže jeden odvážlivec nedbal na skúsenosti “starších“ a neprezul sa, dopadol tak ako každý očakával... do blata. K počudovaniu cesta ku kostolíku nebola až taká hrozná ako po minulé roky. Čakali nás len dva maličké stromčeky na ceste, mláčky skoro všade kde sa človek pozrel a blatistá cesta tam kde mláčky neboli. Najhoršie bolo blato, lebo tam sme mohli krútiť aj nadsvetelnou rýchlosťou a pritom sme stáli na mieste. Jeden člen posádky si povedal: „Blato muší buc, ta jak...!“ Následne sa vyrútil plnou rýchlosťou do najväčších mlák. Neviem či si chcel umyť bicykel alebo sa chcel vyhnúť prešmykovaniu alebo má tak rád keď to špliecha, ale asi to bude to posledné.

14:40(01:12 MCČ): Všetci postupne svojím tempom a štýlom dochádzame do našej cieľovej destinácie, kde nás už čaká tradičná partia trepčanov, ktorí chystali kostolík na slávnosť a tiež prespávali v kostolíku.  Po zvítaní sa a vydýchaní sme sa spolu pomodlili v kostolíku následne trocha opláchli v príjemnej vode v Domaši a načerpali pitnú vodu zo studničky.

15:30(02:02 MCČ):Po prehodnotení situácie, ktoré nastalo ešte ďaleko dávno pred touto chvíľou, kde sme uzniesli rozhodnutie, ktoré vyplývalo zo skutočnosti, že nám bol poskytnutý azil na istej chate na Dobrej, ktorú nám vybavil istý člen posádky od istej jeho tety, sme sa rozhodli prenocovať tam. Tak sme sa vybrali na Dobrú. Cesta bola oveľa suchšia, oveľa dlhšia a oveľa hornatejšia ako z Valkova.

16:00(02:32 MCČ): Všetci sme úspešne dorazili na chatu. Plán misie na dnešný deň bol splnený. Prejdené: 57,74 km. Priemerná rýchlosť: 20,1 km/s. Najazdený čas: 3 hod. Čas mimo bicykloch: 3 hod. Straty: 0%. Zisky: 10 kg blata a zážitky... na nezaplatenie. Celkové hodnotenie: Hodnotím to kladne.

16:27(02:59 MCČ): Kubo nám priviezol našu batožinu a chvíľu s nami pobudne. Čaká nás dlhá noc a preto vypínam všetky komunikačné prostriedky a chystám sa ich opäť zapnúť až zajtra ráno.

DRUHÝ DEŇ:

Píše sa deviaty jún 2013, nedeľa, deň Ň. Našim dnešným cieľom je dostaviť sa na odpustovú slávnosť, zo zdvorilosti zjesť čo nám ponúknu a rýchlo priletieť domov. Noc bola ťažká. Nejako sme nazberali drevo aby sme sa mali pri čom zohrievať a Marekovi s Radom sa podarilo všetkých pobaviť ich metódou rezania dreva. Potom sme si horko ťažko upiekli živánsku a rozoberali pri ohni chlapské témy ako napr. sociálne postavenie občanov SR v štáte. Bohužiaľ, utrpeli sme veľké straty (nie však pamäte). Jeden člen posádky to nezvládol. Kŕče ktoré dostal ešte pri Holčíkovciach ho podvečer premohli a tak ho Kubo, ktorý večer odchádzal domov zobral so sebou. Ostalo nás sedem, no boli sme odhodlaní za každú cenu dokončiť našu misiu.

7:30(18:02 MCČ): Zapínam komunikačné prostriedky na najnižšej úrovni. Niekomu zazvonil budík.

7:31(18:03 MCČ): Niekomu ďalšiemu zazvonil budík.

7:58(18:30 MCČ): Opäť niekomu zvoní budík. Znervózňuje ma to.

8:00(18:32 MCČ): Zase niekomu zvoní budík. Nikto ho nevypína. Už chcem niekomu niečo povedať, no zisťujem, že zvoní mne. Tak ho vypínam a chvíľku ešte zostávam v posteli a počúvam dianie, ktoré sa odohráva vo vedľajšej miestnosti, kde sú ľudia už hore.

8:30(19:02 MCČ): Vstávam z postele a pripájam sa k ostatným členom posádky.

9:12(19:44 MCČ): Jančo, ktorý nás večer opustil pre zranenie, sa k nám vrátil na aute. Následne prehodnocujeme situáciu a naše nové možnosti.

9:30(20:02 MCČ): Po výdatných raňajkách sa začíname baliť a upratovať. Marek, Mišo a Paľo idú na Trepec na bicykloch, zatiaľ čo ostatní ostávajú dokončovať pratanie a balenie. O pol hodinu neskôr odchádza z chaty zvyšok posádky. Keďže to na “bikoch“ už nestíhajú, idú na Jančovom aute a po veci sa vrátia cestou domou.

10:25(20:57 MCČ): Cesta je miestami skoro neprechodná a tak všetci, okrem šoféra, vystupujú a “poslednú zákrutu“ idú pešo.

10:38(21:10 MCČ): Všetci sme na Trepci a čakáme na začiatok slávnosti.

11:00(21:32 MCČ): Tradície nepustia a teda aj tohto roku má začiatok omše menší časový sklz. Čaká sa na druhú várku ľudí, ktorých brale V3S-ka.

12:52(23:24 MCČ): Po omši, obohatenej o skvelú kázeň otcaAdriana, sme sa pustili do degustácie všetkého, čo nám bolo ponúknuté. Našťastie sú trepčania štedrí a nosia so sebou veľa veľa jedla. Po jedle sme sa pomaly vybrali späť na chatu, každý tak ako z nej odišiel.

14:25(00:57 MCČ): Chata je uprataná, veci máme pobalené a naskladané v aute, nič nie je zabudnuté, môžeme spokojne vyraziť domov. Tentoraz si život nekomplikujeme a ideme najkratšou možnou cestou.

14:30(01:02 MCČ): Vykrútili sme hore na Dobranský kopec  a spúšťame sa z neho dole. Miestami naberáme rýchlosť blížiacu sa až 70 km/h.

15:01(01:33 MCČ): Zastavujeme pred Ondavskými Matiašovcami. Čakáme na jedného člena posádky, ktorý mal menšie problémy s mechanizmom určeným na zmenu polohy reťaze, resp. zmenu veľkosti polomeru, priemeru a obvodu kruhových oblúkov, po ktorých sa táto reťaz pohybuje, ktorý sa v niektorých kmeňoch žijúcich na Slovensku nazýva aj “prehadzovačka“. Našťastie sme čakali len minútku. Avšak počas tej minútky na obehli nejakí neznámi cyklisti. Dali sme im trošku náskok a pustili sme sa za nimi s naším druhým systémom zoskupenia členov v pelotóne a napredujeme veľkou rýchlosťou.

15:04(01:36 MCČ): Vychádzame z Matiašoviec a máme na dohľad našich, pred 3 minútami ešte neznámych, cyklistov. Na čelo pelotónu sa presúva “Contador“, ktorému zovrela jeho španielska krv a chce dobehnúť, teraz už známych, cyklistov. Hneď mu prichádza na pomoc “Sagan“ a vytvárajú super silnú hnaciu silu, ktorá aj napriek silnému vetru a 500 metrovej strate na tých cyklistov napreduje veľkou rýchlosťou vpred. Po 2 minúta ich dobiehame, obiehame a privolávame aby sa zapojili do nášho pelotónu. S radosťou sa k nám pripájajú a vytvárame sme tak spoločenstvo cyklistov so spoločným smerom, no nie však spoločným cieľom, a ta po necelých 2 minútach spoločenstvo zaniká. Naša posádka na najbližšej križovatke odbočuje smerom do Sedlísk, kým oni idú smerom niekam inam. Síce sa od nás odpojili, ale v našich spomienkach určite zostanú ešte aspoň 5 minút.

15:10(01:42 MCČ): Robíme si menšiu prestávku v Sedliskách a ideme na zmrzlinu. Tešíme sa z toho, že sa nám počas jazdy podarila profesionálna štvorcová výmena v smere hodinových ručičiek pri pohľade z hora na čele pelotónu.

15:11(01:43 MCČ): Prichádza k nám zranený člen posádky na aute, ktorý sa drží pri nás, aj keď nemôže ísť na bicykli. Táto situácia sa nám začína pozdávať, pretože môžeme použiť auto ako prostriedok na rozrážanie vzduchu a tak budeme rýchlejší.

15:20(01:52 MCČ): Vyrážame po pauze na poslednú etapu našej cesty domov. Všetko by malo prebiehať hladko.

15:35(02:07 MCČ): Hladký priebeh našej cesty je všetkým nenarušený.

15:44(02:16 MCČ): Prichádzame na faru v Čemernom. Sme na konci našej cesty. Plán na dnešný deň je úspešne splnený. Prejdené: 27,88 km(Tí, čo boli ešte aj dnes na bicykli na Trepci prešli trošku viac). Priemerná rýchlosť: 24,9 km/s. Najazdený čas: 1 hodina a 7 minút. Čas mimo bicykloch: 11 minút. Straty: 7,5 litrov vody a 1,7 litrov potu. Zisky: Skúsenosti a zážitky... na nezaplatenie. Celkové hodnotenie: Hodnotím to kladne.

15:57(02:29 MCČ): Po vydýchaní sa a verbálnom zhodnotení našej púte sa s chlapcami na seba pozeráme. Nikto nič nevraví, ale vo výrazoch na ich tvárach jasne čítam, že sa im ešte nechce ísť domov. Za ten krátky čas vzniklo medzi nami také zvláštne puto, ktoré nás držalo po celú cestu pohromade. Po tom všetkom, čo sme spolu preskákali ho teraz nechceme pretrhnúť, no je ten správny čas, aby sme sa vrátili do našich vlastných životov. Takto sa končí naša cyklopúť, naše malé vytrhnutie z reality a zo starostí každodenného života, no aj keď sa vraciame domov, spomienky zostávajú v našich srdciach a mysliach. Je nám ľúto, že už to všetko skončilo, no veľmi tešíme na ďalší rok a ďalšiu púť na Trepec a s radosťou uvítame ďalších nových členov, spolupútnikov. Lúčim sa s vami myšlienkou jedného mudrca, ktorého meno si už nepamätám, no myslím si, že je vhodná na ukončenie tohto reálne nefiktívneho príbehu: „ Tam, kde niečo končí, niečo iné začína.“