Ahoj všetci!

Začíname tak ako vždy pred farou. Všetky veci si privezieme so sebou na faru. Tam ich zložíme a so sebou berieme iba tie najnevyhnutnejšie. Veci nám prevezie p. Bačová na ich chalupu v dedine Kusín, kde budeme aj späť. Kvôli premávke by sme išli do Humenného cez Tovarné (Vranov, Majerovce, Sedliská, Tovarné, Hudcovce, Topolovka, Závadka a Humenné) potom smer Snina (Hažim nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou a Belá nad Cirochou). V Belej na Cirochou by sme odbočili na Zemplínske Hámre – je to okolo 50 km a odtiaľ vyznačeným turistickým chodníkom na Morské oko (asi 5 km). Volal som na obecný úrad.

Vraj je to peši tak okolo dve a pol hodiny. Dúfam, že to zvládneme za menej. Ale na druhej strane, kam sa vlastne ponáhľať? To, čo som videl na internete jednoducho stojí za to vziať so sebou foťák. Na konci dediny je niečo ako bufet alebo reštaurácia. Odtiaľ by sme mali vidieť kameňolom. Mal by tam byť napravo most z panelov cez potok. Chodník okolo potoka a drevená lavica naspäť na druhú stranu a chodníkom až na Morské oko. Po zastávke na Morskom oku bicyklom dole do Remetských Hámrov, Poruba pod Vihorlatom, Jovsa a Kusín (zhruba 18 km). Ráno by sme vyrazili na Vinné jazero a hrad Vinné a domov do Michaloviec, Hrádok (išli by sme pozrieť kaplnku, amfiteáter a hroby vojakov z 2.svetovej vojny), Topoľany, Suché, Lesné, Nižný Hrušov, Dlhé Klčovo, Sačurov, Lomnica, Čemerné (cesta okolo 50 km). Boh žehnaj nás, naše bicykle a naše cesty.

Zaujímavosti na trase:

- Dlhé nad Cirochou - V obci sa nachádza mlyn z konca 18. storočia, ktorý tu stojí aj po viacerých úpravách. V obci sa nachádza kaštieľ z 18. storočia, ktorí dali postaviť Szirmayovci. V súčasnosti je polovica kaštieľa obývaná, kým druhá polovica chátra. Ďalší kaštieľ, sa nachádza v časti lesa tzv. „Tristci“, z roku 1843 slúžil pre panstvo, ktoré sa v ňom schádzalo na poľovačky. Po rozpredaní ho aj s priľahlými lesmi a lúkami kúpil továrnik Zdenek Kostelník. Neskôr bol upravený ako rekreačné stredisko. V súčasnej dobe patrí opäť pôvodnému majiteľovi, ktorému bol vrátený na základe reštitučného zákona. Obec je dlhá viac ako 4 km.

- Zemplínske Hámre - na námestí obce nad kostolom je inštalovaná kamenná forma, na ktorej sa odlievali železné ingoty a rôzne umelecké predmety okrem iného sninský Herkules a humenské levy.

- Morské Oko - v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty leží v nadmorskej výške 618 m a je štátnou prírodnou rezerváciou s chránenou flórou a faunou. Je to najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku s rozlohou 13 ha . Vzniklo zahradením doliny Okna mohutným zosuvom so šírkou 800 m a s dĺžkou 1 900 m. Jeho maximálna šírka je 312 m, dĺžka 775 m hĺbka 26 m.
Morské oko (618 m n. m.), predtým malo názov (Veľké Vihorlatské jazero) pod Sninským kameňom. Tu v povodí potoka Okna sú najväčšie zosuvové polia, ktorých časť v holocéne (mladšie štvrťhory) zahradila pôvodnú dolinu potoka, čím vzniklo toto najznámejšie vihorlatské jazero. Do jazera ústí 6 - 8 stálych i príležitostných prameňov a prebytočnú vodu odvádza do potoka Okna hrádza priehradného múru, postaveného v 80. rokoch 19. storočia. Práve touto hrádzou, ktorú dala postaviť grófka Wanderbildtová, vtedajšia majiteľka okolitých lesov, sa pôvodná rozloha Morského oka zvýšením hladiny takmer o tri metre, zväčšila z pôvodných necelých 8 ha na súčasných 13,84 ha. Na jeho dne sú dve výrazné preliačiny, z ktorých hlbšia má až 26 m. Teplota vody od hĺbky 9 m po dno je takmer stála 4,4 - 4,8 stupňov Celzia. Tmavozelená voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy.
Dolinou potoka Okna smerom na juh od Morského oka ešte nedávno viedla železnička do Remetských Hámrov. Na konci dediny je vystavený exponát ešte pôvodného rušňa. Železničná trať bola prebudovaná na asfaltovú cestu, ktorá tvorí hlavnú prístupovú spojnicu turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku v dĺžke 9 km. Z koncového záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom trvá pešia túra k jazeru už len 15 minút. Ďalšie stúpanie severným smerom vedie po 1,30 hod. až na vrchol Sninského kameňa. Vihorlat leží na rozhraní Západných a Východných Karpát a na rozhraní karpatskej a panónskej flóry, čo sa prejavuje aj na pestrom zložení rastlinstva. Najrozšírenejšie sú bučiny, často so zachovalými pralesovitými partiami a len nižších polohách sú aj dubové a dubovo - hrabové porasty. Pôvodné ihličnaté druhy sú vzácne, iba v oblasti Morského oka rastie smrek a jedľa. Z typických druhov rastlín možno spomenúť kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, vŕbu sliezsku, horec luskáčovitý, podbelicu alpínsku, plavúň jedľovitý, nevädzu mäkkú, kokorík praslenatý, alebo telekiu ozdobnú, jastrabník sedmohradský, skopóliu kranskú, kostihoj srdcovitý, či razivku smradľavú. Na Sninskom kameni rastie aj vzácny severský rozchodník ročný, známy u nás len z Nízkych Bezkýd a Slovenského rudohoria. Aj živočíšstvo je vplyvom styku oboch Karpát špecifické. Vyššie polohy obýva jeleň obyčajný, nižšie srnec hôrny. Vzácne sa vyskytuje rys ostrovit, mačka divá, častejšie jazvec, kuna hôrna i skalná, zjavuje sa vlk a ojedinele aj vydra riečna. Medveď hnedý sa vyskytuje zriedka. Z vtákov okrem bežných druhov tu žije vzácna sova dlhochvostá, bocian čierny, ďalej orol krikľavý, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Bučiny Vihorlatu sú domovom aj vzácneho chrobáka fúzača alpského. Priaznivé predpoklady na turistiku a oddych, ktoré v nádhernom prostredí bukových lesov vytvárajú členitý povrch pretkanými mnohými dolinami a skupinami brál, najmä v okolí Sninského kameňa, vhodne dopĺňajú okrem Morského oka aj iné činitele v okolí.

- Vinné – jazero - vzniklo vytvorením umelej hrádze a privedením vody z Vinianskeho potoka do sedla na úpätí vrchov Marečkovej (401m) a Šutovej (319m). Celková plocha jazera je 8 ha s priemernou hĺbkou 3 m. Voda z horských potokov v lete láka na kúpanie a člnkovanie. Prírodná scenéria vytvára ideálne podmienky na pešiu turistiku v priebehu celého roka. Okolité lesy poskytujú možnosť zbierania húb. V letných mesiacoch sú tu vhodné podmienky na kúpanie a člnkovanie. V jeseni na rybolov, v zime na korčuľovanie, beh na lyžiach, turistiku a relaxačne pobyty.

- Hrad Vinné - zrúcanina hradu stojí na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave., Vinné História: Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.
Exteriér: Prvú stavebnú etapu hradu tvorila výstavba plášťového opevnenia, ku ktorému neskôr pristavali v interiéri, ale aj exteriéri, ďalšie budovy. V prvej etape bola postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V roku 1335 obsahoval hrad dve veže, jeden palác, jednu starú bránu, kaplnku zasvätenú sv. Margite a dom. V opise z roku 1449 sa uvádza podobné zloženie hradu, veža mala pivnice a štyri podlažia a bola tu aj temnica a dva obytné domy. V poslednej etape hrad veľmi nerozšírili, pretože im to nedovolil terén a tak sa hradu zosilnilo opevnenie.

Pôdorys A. Fialu
Súčasný stav: Nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys sledujúci terén vyznačujú zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali pôvodné nádvorie. Vstup do areálu z východnej strany chránila hranolová veža, dnes sa prechádza popod jej zvyšky. Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu majú čiastočne zachované renesančné klenby. Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budovy je zachovaná výlevka. Hrad doteraz obklopuje sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec je zarastený len kríkmi - čo poukazuje na pôvodne holý hradný vrch, ktorý dnes volá po prerezaní a vyčistení areálu.

Michalovce - Gotická kaplnka na Hrádku - Nad mestom vystupuje zalesnená vyvýšenina Hrádok (163 m n. m.) Nachádza sa tam neogotická rodinná hrobka Sztárayovcov, ktorú možno považovať za voľnú kópiu gotickej kaplnky sv. Michala v Košiciach. V rokoch 1893 - 1898 ju dal postaviť gróf Anton Sztáray. Sztárayovci boli poprednou šľachtickou rodinou na Zemplíne, najmä v Michalovciach a v obci Staré už od 13. storočia. Svoje výsadné postavenie si rodina udržala aj v 19. storočí. Z jej radov sa viacerí členovia rodiny významne zapojili do spoločensko-politického a hospodárskeho života nielen na Slovensku, ale aj v rámci habsburskej monarchie. Stavebník pre rodovú hrobku nemohol vybrať lepšie miesto. Michalovský Hrádok bol sídliskom pravekých kultúr, po sťahovaní národov vzniklo na Hrádku osídlenie, ktoré sa stalo základom pre vznik väčšieho sídla - Michaloviec. Na mieste kaplnky - na vrchole kopca Hrádok, stál kedysi hrad nazývaný castrum Tabul.

Prevýšenie:
- Vranov nad Topľou - 132 m n. m.
- Zemplínske Hámre - 346 m n. m.
- Morské oko - 618 m n. m. – nezabudnite, že tento výškový rozdiel Zemplínske Hámre – Morské oko absolvujeme pešo, tak si zabezpečte dobrú obuv.
- Vinné - 145 m n. m.
- Vinné hrad - 325 m n. m.
- Michalovce - 114 m n. m.
- Michalovce Hrádok - 193 m n. m.

Ahojte všetci priaznivci cykloturistiky.

Tentoraz sme sa vybrali na hrad Vinné. Naša cyklotúra mala byť jednodňová, ale nakoniec bola dvojdňová z oveľa bohatším programom. Ako došlo k tejto zmene? Už dávnejšie (myslím mesiac apríl, máj 2010) som sa rozprával s pani Bačovou o našich plánovaných cyklotúrach. Keď som spomenul Vinné, pani Bačová mi navrhla hneď aj cyklotúru na Morské oko s tým, že na ich chalupe v obci Kusín, môžeme prespať. A tak slovo dalo slovo. Bolo už len potrebné zosúladiť voľno jednotlivých dejateľov. Spoločný termín, ktorý vyhovoval všetkým zúčastneným padol na 20. a 21. august 2010 (piatok, sobota). Začali sme s prípravou vyberania a zabezpečenia trasy a všetkého, čo s tým súvisí (rôzne informácie z internetu, obecných úradov, ľudí, ktorí poznajú trasu a pod.). Zraz bol piatok ráno o 07.45 pred farou. S pani Bačovou sme sa dohodli, že všetky veci nám prevezie k nim na chalupu. So sebou sme brali iba tie najnevyhnutnejšie (potraviny a tekutiny na jeden deň). O 08.00 sme mali vyraziť. Ale... hovoril som chlapcom, že Pán nám daroval úžasný krásny deň na cyklotúru a nebolo by od nás pekné, aby sme len tak odišli, keď o. Marek štvrtok na omši vyhlasoval, že potrebuje na piatok a sobotu brigádu k novému kostolu, aby sa podávali dosky na lešenie kvôli izolatérom, ktorý majú nastúpiť pondelok. Dohodli sme sa, že obetujeme všetky prestávky na trase, budeme rýchlejšie šľapať a na Morskom oku sa nebudeme zdržiavať. Náš odchod sa tým posunul o dve hodiny. Za dve hodiny sme vyťahali a poukladali hore na lešenie všetky dosky, ktoré boli v kostole. Spolu s nami pracoval aj o. Marek. Po poriadnej fyzickej makačke, na ktorej pracovali hlavne naše ruky, začali pracovať aj naše nohy. Po požehnaní sme vyrazili o 10.20 a v Humennom sme boli 11.30 hod. 30 km sme zvládli bez jedinej prestávky za 1 hodinu aj 10 minút, čo činí priemernú rýchlosť 25,7 km/hod. Urobili sme si malú 15 minútovú prestávku. Chlapci si odišli kúpiť tekutiny a o 11.45 sme vyrazili. Pôvodne sme chceli obedovať až na Morskom oku, ale vzhľadom na časový posun začiatku cyklotúry, sme si urobili obedňajšiu prestávku v Dlhom nad Cirochou. Tam sme dorazili o 12.25 a po malom suchom obede o 12.45 vyrazili. Smer Zemplínske Hámre. Do Zemplínskych Hámrov s dotazovaním na turistický chodník u miestnych a s malým blúdením po dedine (každý poznal svoju cestu) sme k východziemu bodu „ smer Morské oko“ dorazili o 14.05 hod. Aj keď sme šlapali hore kopcom, a na niektorých sa začala trošku prejavovať únava, cestu sme zvládli za 1 hodinu a urazili sme 28, 32 km. Pán Boh nás za tú rannú obetu bohato odmenil. Dal nám silu, príjemný vetrík, ktorý nás osviežoval a mráčik, ktorý nás sprevádzal, aby sme nešli pod priamym slnkom. Tu sme si dali iba krátku prestávku, aby sme sa nastriekali Repelentom proti komárom a kliešťom a s bicyklom pri boku sme vyrazili. Cesta nám trvala 1 hodinu a 25 minút a urazili sme skoro 6 km. Miestami bolo treba bicykel iba niesť na pleci. Cesta bola neuveriteľne rozbitá a vymytá. Tie výdatné dažde sa na nej pekne vyšantili. Miestni rozprávali, že pred tými dažďami sa dalo ísť aj na bicykli a teraz je problém ísť aj pešo. Ale zo všetkého najhoršie bolo označenie. Prešli sme možno dva kilometre hore kopcom a žiadna turistická značka. Nič, čo by nám ukázalo, že ideme dobre, že sme niekde neodbočili zle. Priznám sa, mal som vtedy malú dušičku. Ale všetko som odovzdal Pánovi. Na otázku chlapcov, či ideme dobre, som odpovedal, že to vie iba Pán. Každá cesta musí mať niekde koniec a do večera určite niekam dôjdeme. Zrazu sa pred nami objavila čistinka – Tri tably s nadmorskou výškou 823 m n. m., na ktorej bola konečne turistická značka. Sninský kameň 35 minút hore kopcom a Morské oko 55 minút dole strmým kopcom. A tak sme pre zmenu išli dole kopcom, ale oveľa strmším, ako keď sme šľapali hore. O 16.50 sme konečne dorazili k Morskému oku. Nadmorská výška 618 m n. m.. Je nádherné. Zdalo by sa vám, že pozeráte naživo prírodopisný film o nedotknutej prírode a jazerách v Kanade, či na Aljaške. Až neuveriteľné, že aj u nás máme takú krásu, nezničenú a bez čiernych skládok odpadu. Vysoké stromy lemujú jazero dookola. Ich korene vidno vo vode. Ryby (pstruh americký) sa vyhrievajú v blízkosti brehu, kde je voda najteplejšia. Je ich tam veľmi veľa. Keď sme im hodili kúsok chleba, voda sa iba zčerila, akoby ste videli útok pirane. Vtedy by ste mohli iba ponoriť ruky do vody a vyberať. Tie ryby sú už na ľudí zvyknuté. Dookola rybníka je v nádhernom prostredí, pomedzi majestátne stromy turistický chodník. My sme absolvovali iba časť, aby sme sa veľmi nezdržiavali. Našli sme si oddychové miesto aj s lavičkami a pekným výhľadom na jazero. Tu sme sa konečne naobedovali. 17.45 sme vyrazili do cieľa piatkovej trasy – dedina Kusín. Cesta z Morského oka do Remetských Hámroch ubehla veľmi rýchlo. Stále iba dole kopcom. Možno priemerná rýchlosť niečo okolo 45 km/hod. Zastavili sme sa krátko, foto na pamiatku, pri lokomotíve a jednom vozni z úzkokoľajky, ktorý tu zostal ako pripomienka na čas minulý, keď sa takto dopravovalo drevo z hory do dediny. Do dediny Kusín sme dorazili o 18.50 a urazili sme 25,87 km s priemernou rýchlosťou 33 km/ hod. Spolu sme urazili 90,19 km vrátane tých 6 km pešo cez hory. Pani domáca nás privítala s výbornou kapustnicou ako na Vianoce. A naozaj to tam také bolo. Ticho, pokoj, čistý vzduch – naozaj ako na Vianoce. Po výdatnej večeri sme si s doprovodom gitary zaspievali. Nikomu sa nechcelo do postele a tak sa večierka pretiahla až do 23.00. Jeden člen cykloklubu sa chcel tiež zúčastniť, ale napriek svojim pracovným povinnostiam mu to nevyšlo. Jeho túžba však bola väčšia a tak večer 17.50 vyrazil, ale už iba priamo do Kusína. Krátko po 20 hodine dorazil a pripojil sa k nám.
Ráno o ôsmej sme mali budíček. Priznám sa tak dobre, tak tvrdo a tak dlho som nespal ani nepamätám kedy. Ten vzduch a kľud robí naozaj svoje. Po výdatných raňajkách, ku ktorým nám domáca pani urobila čaj s vlastnoručne nazbieraných byliniek, sme 09.45 vyrazili. 10.45 sme dorazili do Vinného. Po odporúčaní miestnych, že na bicykli sa na hrad nedá ísť, sme ich zložili na konci dediny u jednej rodiny. O 11.00 sme vyrazili na hrad. Je nádherný. Je oveľa zachovalejší ako hrad Čičva, ale menší. Výhľad z neho je úžasný. Mali sme ako na dlani celé Michalovce, Sobrance, Strážske. Videli sme aj komíny Bukózy a dokonca vidno aj hrad Čičva. Brekovský hrad možno tiež vidno, ale iba z veže. V súčasnej dobe z tej veže stojí iba 2 a pol múra, ale bez stropu. Takže vyliezť na ňu hore nie je vôbec jednoduché. Tak sme to neriskovali. Na ceste k hradu za dedinou je výborná studnička. Nabrali sme si vodu, vyzdvihli bicykle, poďakovali za úschovu a išli na Vinné jazero. Bol som tam prvýkrát a tak som bol, príjemne prekvapený. Prostredie, v ktorom sa jazero nachádza je naozaj malebné. Pravá časť je zalesnená, ale pomedzi stromami ako huby sú chatky rekreantov. Na ľavej strane je lúka, kde sú reštaurácie, penzióny a hore pod lesom súkromné chatky. Je tam aj požičovňa vodných rodinných bicyklov (pre 4 osoby) a vodné gule. Voda je tam príjemná. Na prvý vstup do jazera studená, ale po chvíli príjemná. Nechladí. Práve naopak. Perfektne človeka osvieži. Po osviežujúcom kúpeli a obede sme o 15.10 vyrazili domov. Naša trasa mala ísť – Michalovce Hrádok, Topoľany, Suché, Lesné, Nižný Hrušov, Dlhé Klčovo, Sačurov, Lomnica a Čemerné. Tesne pred vstupom do Michaloviec som dostal defekt. Nechcel som zdržiavať a tak som iba vymenil dušu a pokračovali sme ďalej. Neprešli sme ani pol kilometra a znovu som dostal defekt na to isté koleso. Tentoraz sme už museli dušu zalepiť. Je zvláštne, ale keď sme nasadili dušu do kolesa, nedala sa vôbec nafúkať. Chlapci sa vystriedali pri fúkaní a nič. Práve naopak. Keď prestali fúkať, duša spustila. A tak sme ju znova vybrali a ešte raz v miske s vodou prekontrolovali. Dvakrát. Nič sme nenašli. Znovu sme ju nasadili a teraz bez problémov po pár fúknutí bola tvrdá ako kameň. Neviem si to vysvetliť, ale určite to bola vôľa Najvyššieho, aby nás zdržal a nešli sme plánovanou cestou. Prečo? To neviem. Po pár metroch nám Pán ukázal smerovú tabuľu Strážske 15km. Vzhľadom na moje defekty a Paľove uvoľnené koleso sme sa zdržali viac ako hodinu. Navrhol som chlapcom, že Pán nám ponúka túto kratšiu cestu a tak sme ju využili. Išli sme niečo po 17 hodine cez Zbudzu, Staré a Krivošťany a už sme boli v Strážskom. Cesta nám naozaj veľmi rýchlo ubehla. Dali sme si zmrzlinu a pokračovali domov. K fare v Čemernom sme dorazili o 18.55. Čistý čas jazdy bol 2 hodiny a 54 minút a urazili sme 63,40 km s priemernou rýchlosťou 21,90 km/hod.

Rekapitulácia v skratke:

Spolu za dva dni sme urazili 153,59 km.

Prevýšenie: - 691 m
Vranov nad Topľou - nadmorská výška 132 m
Zemplínske Hámre - nadmorská výška 346 m
Tri tably - nadmorská výška 823 m
Morské oko - nadmorská výška 618 m
Vinné - nadmorská výška 145 m
Vinné hrad - nadmorská výška 325 m

Účastníci: Paľo Fincický, Janko Rada, Peťo Tóth, Jakub Demčák, Martin Lupčo, Peter Tóth a Marek Kunder.

Chcem sa touto cestou poďakovať rodine Bačovej za krásne prežité chvíle, za výborný nápad dvojdňovej cyklotúry a hlavne za nocľach a stravu. Nech im to Pán Boh odplatí vo svojej nekonečnej dobrote.

Kto ešte nebol, vrelo odporúčam navštíviť Morské oko, alebo Vinné jazero. Všade sa dá ísť autom. Môžete si urobiť príjemný rodinný výlet. Do konca leta to ešte stihnete.

Peter Tóth, cykloklub FPM

Ahoj všetci!
Začíname tak ako vždy pred farou. Všetky veci si privezieme so sebou na faru. Tam ich zložíme a so sebou berieme iba tie najnevyhnutnejšie. Veci nám prevezie p. Bačová na ich chalupu v dedine Kusín, kde budeme aj späť. Kvôli premávke by sme išli do Humenného cez Tovarné (Vranov, Majerovce, Sedliská, Tovarné, Hudcovce, Topolovka, Závadka a Humenné) potom smer Snina (Hažim nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou a Belá nad Cirochou). V Belej na Cirochou by sme odbočili na Zemplínske Hámre – je to okolo 50 km a odtiaľ vyznačeným turistickým chodníkom na Morské oko (asi 5 km). Volal som na obecný úrad. Vraj je to peši tak okolo dve a pol hodiny. Dúfam, že to zvládneme za menej. Ale na druhej strane, kam sa vlastne ponáhľať? To, čo som videl na internete jednoducho stojí za to vziať so sebou foťák. Na konci dediny je niečo ako bufet alebo reštaurácia. Odtiaľ by sme mali vidieť kameňolom. Mal by tam byť napravo most z panelov cez potok. Chodník okolo potoka a drevená lavica naspäť na druhú stranu a chodníkom až na Morské oko. Po zastávke na Morskom oku bicyklom dole do Remetských Hámrov, Poruba pod Vihorlatom, Jovsa a Kusín (zhruba 18 km). Ráno by sme vyrazili na Vinné jazero a hrad Vinné a domov do Michaloviec, Hrádok (išli by sme pozrieť kaplnku, amfiteáter a hroby vojakov z 2.svetovej vojny), Topoľany, Suché, Lesné, Nižný Hrušov, Dlhé Klčovo, Sačurov, Lomnica, Čemerné (cesta okolo 50 km). Boh žehnaj nás, naše bicykle a naše cesty.

Zaujímavosti na trase:

- Dlhé nad Cirochou - V obci sa nachádza mlyn z konca 18. storočia, ktorý tu stojí aj po viacerých úpravách. V obci sa nachádza kaštieľ z 18. storočia, ktorí dali postaviť Szirmayovci. V súčasnosti je polovica kaštieľa obývaná, kým druhá polovica chátra. Ďalší kaštieľ, sa nachádza v časti lesa tzv. „Tristci“, z roku 1843 slúžil pre panstvo, ktoré sa v ňom schádzalo na poľovačky. Po rozpredaní ho aj s priľahlými lesmi a lúkami kúpil továrnik Zdenek Kostelník. Neskôr bol upravený ako rekreačné stredisko. V súčasnej dobe patrí opäť pôvodnému majiteľovi, ktorému bol vrátený na základe reštitučného zákona. Obec je dlhá viac ako 4 km.

- Zemplínske Hámre - na námestí obce nad kostolom je inštalovaná kamenná forma, na ktorej sa odlievali železné ingoty a rôzne umelecké predmety okrem iného sninský Herkules a humenské levy.

- Morské Oko - v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty leží v nadmorskej výške 618 m a je štátnou prírodnou rezerváciou s chránenou flórou a faunou. Je to najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku s rozlohou 13 ha . Vzniklo zahradením doliny Okna mohutným zosuvom so šírkou 800 m a s dĺžkou 1 900 m. Jeho maximálna šírka je 312 m, dĺžka 775 m hĺbka 26 m.
Morské oko (618 m n. m.), predtým malo názov (Veľké Vihorlatské jazero) pod Sninským kameňom. Tu v povodí potoka Okna sú najväčšie zosuvové polia, ktorých časť v holocéne (mladšie štvrťhory) zahradila pôvodnú dolinu potoka, čím vzniklo toto najznámejšie vihorlatské jazero. Do jazera ústí 6 - 8 stálych i príležitostných prameňov a prebytočnú vodu odvádza do potoka Okna hrádza priehradného múru, postaveného v 80. rokoch 19. storočia. Práve touto hrádzou, ktorú dala postaviť grófka Wanderbildtová, vtedajšia majiteľka okolitých lesov, sa pôvodná rozloha Morského oka zvýšením hladiny takmer o tri metre, zväčšila z pôvodných necelých 8 ha na súčasných 13,84 ha. Na jeho dne sú dve výrazné preliačiny, z ktorých hlbšia má až 26 m. Teplota vody od hĺbky 9 m po dno je takmer stála 4,4 - 4,8 stupňov Celzia. Tmavozelená voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy.
Dolinou potoka Okna smerom na juh od Morského oka ešte nedávno viedla železnička do Remetských Hámrov. Na konci dediny je vystavený exponát ešte pôvodného rušňa. Železničná trať bola prebudovaná na asfaltovú cestu, ktorá tvorí hlavnú prístupovú spojnicu turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku v dĺžke 9 km. Z koncového záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom trvá pešia túra k jazeru už len 15 minút. Ďalšie stúpanie severným smerom vedie po 1,30 hod. až na vrchol Sninského kameňa. Vihorlat leží na rozhraní Západných a Východných Karpát a na rozhraní karpatskej a panónskej flóry, čo sa prejavuje aj na pestrom zložení rastlinstva. Najrozšírenejšie sú bučiny, často so zachovalými pralesovitými partiami a len nižších polohách sú aj dubové a dubovo - hrabové porasty. Pôvodné ihličnaté druhy sú vzácne, iba v oblasti Morského oka rastie smrek a jedľa. Z typických druhov rastlín možno spomenúť kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, vŕbu sliezsku, horec luskáčovitý, podbelicu alpínsku, plavúň jedľovitý, nevädzu mäkkú, kokorík praslenatý, alebo telekiu ozdobnú, jastrabník sedmohradský, skopóliu kranskú, kostihoj srdcovitý, či razivku smradľavú. Na Sninskom kameni rastie aj vzácny severský rozchodník ročný, známy u nás len z Nízkych Bezkýd a Slovenského rudohoria. Aj živočíšstvo je vplyvom styku oboch Karpát špecifické. Vyššie polohy obýva jeleň obyčajný, nižšie srnec hôrny. Vzácne sa vyskytuje rys ostrovit, mačka divá, častejšie jazvec, kuna hôrna i skalná, zjavuje sa vlk a ojedinele aj vydra riečna. Medveď hnedý sa vyskytuje zriedka. Z vtákov okrem bežných druhov tu žije vzácna sova dlhochvostá, bocian čierny, ďalej orol krikľavý, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Bučiny Vihorlatu sú domovom aj vzácneho chrobáka fúzača alpského. Priaznivé predpoklady na turistiku a oddych, ktoré v nádhernom prostredí bukových lesov vytvárajú členitý povrch pretkanými mnohými dolinami a skupinami brál, najmä v okolí Sninského kameňa, vhodne dopĺňajú okrem Morského oka aj iné činitele v okolí.

- Vinné – jazero - vzniklo vytvorením umelej hrádze a privedením vody z Vinianskeho potoka do sedla na úpätí vrchov Marečkovej (401m) a Šutovej (319m). Celková plocha jazera je 8 ha s priemernou hĺbkou 3 m. Voda z horských potokov v lete láka na kúpanie a člnkovanie. Prírodná scenéria vytvára ideálne podmienky na pešiu turistiku v priebehu celého roka. Okolité lesy poskytujú možnosť zbierania húb. V letných mesiacoch sú tu vhodné podmienky na kúpanie a člnkovanie. V jeseni na rybolov, v zime na korčuľovanie, beh na lyžiach, turistiku a relaxačne pobyty.

- Hrad Vinné - zrúcanina hradu stojí na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave., Vinné História: Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.
Exteriér: Prvú stavebnú etapu hradu tvorila výstavba plášťového opevnenia, ku ktorému neskôr pristavali v interiéri, ale aj exteriéri, ďalšie budovy. V prvej etape bola postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V roku 1335 obsahoval hrad dve veže, jeden palác, jednu starú bránu, kaplnku zasvätenú sv. Margite a dom. V opise z roku 1449 sa uvádza podobné zloženie hradu, veža mala pivnice a štyri podlažia a bola tu aj temnica a dva obytné domy. V poslednej etape hrad veľmi nerozšírili, pretože im to nedovolil terén a tak sa hradu zosilnilo opevnenie.

Pôdorys A. Fialu
Súčasný stav: Nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys sledujúci terén vyznačujú zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali pôvodné nádvorie. Vstup do areálu z východnej strany chránila hranolová veža, dnes sa prechádza popod jej zvyšky. Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu majú čiastočne zachované renesančné klenby. Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budovy je zachovaná výlevka. Hrad doteraz obklopuje sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec je zarastený len kríkmi - čo poukazuje na pôvodne holý hradný vrch, ktorý dnes volá po prerezaní a vyčistení areálu.

Michalovce - Gotická kaplnka na Hrádku - Nad mestom vystupuje zalesnená vyvýšenina Hrádok (163 m n. m.) Nachádza sa tam neogotická rodinná hrobka Sztárayovcov, ktorú možno považovať za voľnú kópiu gotickej kaplnky sv. Michala v Košiciach. V rokoch 1893 - 1898 ju dal postaviť gróf Anton Sztáray. Sztárayovci boli poprednou šľachtickou rodinou na Zemplíne, najmä v Michalovciach a v obci Staré už od 13. storočia. Svoje výsadné postavenie si rodina udržala aj v 19. storočí. Z jej radov sa viacerí členovia rodiny významne zapojili do spoločensko-politického a hospodárskeho života nielen na Slovensku, ale aj v rámci habsburskej monarchie. Stavebník pre rodovú hrobku nemohol vybrať lepšie miesto. Michalovský Hrádok bol sídliskom pravekých kultúr, po sťahovaní národov vzniklo na Hrádku osídlenie, ktoré sa stalo základom pre vznik väčšieho sídla - Michaloviec. Na mieste kaplnky - na vrchole kopca Hrádok, stál kedysi hrad nazývaný castrum Tabul.

Prevýšenie:
- Vranov nad Topľou - 132 m n. m.
- Zemplínske Hámre - 346 m n. m.
- Morské oko - 618 m n. m. – nezabudnite, že tento výškový rozdiel Zemplínske Hámre – Morské oko absolvujeme pešo, tak si zabezpečte dobrú obuv.
- Vinné - 145 m n. m.
- Vinné hrad - 325 m n. m.
- Michalovce - 114 m n. m.
- Michalovce Hrádok - 193 m n. m.

Ahojte všetci priaznivci cykloturistiky.

Tentoraz sme sa vybrali na hrad Vinné. Naša cyklotúra mala byť jednodňová, ale nakoniec bola dvojdňová z oveľa bohatším programom. Ako došlo k tejto zmene? Už dávnejšie (myslím mesiac apríl, máj 2010) som sa rozprával s pani Bačovou o našich plánovaných cyklotúrach. Keď som spomenul Vinné, pani Bačová mi navrhla hneď aj cyklotúru na Morské oko s tým, že na ich chalupe v obci Kusín, môžeme prespať. A tak slovo dalo slovo. Bolo už len potrebné zosúladiť voľno jednotlivých dejateľov. Spoločný termín, ktorý vyhovoval všetkým zúčastneným padol na 20. a 21. august 2010 (piatok, sobota). Začali sme s prípravou vyberania a zabezpečenia trasy a všetkého, čo s tým súvisí (rôzne informácie z internetu, obecných úradov, ľudí, ktorí poznajú trasu a pod.). Zraz bol piatok ráno o 07.45 pred farou. S pani Bačovou sme sa dohodli, že všetky veci nám prevezie k nim na chalupu. So sebou sme brali iba tie najnevyhnutnejšie (potraviny a tekutiny na jeden deň). O 08.00 sme mali vyraziť. Ale... hovoril som chlapcom, že Pán nám daroval úžasný krásny deň na cyklotúru a nebolo by od nás pekné, aby sme len tak odišli, keď o. Marek štvrtok na omši vyhlasoval, že potrebuje na piatok a sobotu brigádu k novému kostolu, aby sa podávali dosky na lešenie kvôli izolatérom, ktorý majú nastúpiť pondelok. Dohodli sme sa, že obetujeme všetky prestávky na trase, budeme rýchlejšie šľapať a na Morskom oku sa nebudeme zdržiavať. Náš odchod sa tým posunul o dve hodiny. Za dve hodiny sme vyťahali a poukladali hore na lešenie všetky dosky, ktoré boli v kostole. Spolu s nami pracoval aj o. Marek. Po poriadnej fyzickej makačke, na ktorej pracovali hlavne naše ruky, začali pracovať aj naše nohy. Po požehnaní sme vyrazili o 10.20 a v Humennom sme boli 11.30 hod. 30 km sme zvládli bez jedinej prestávky za 1 hodinu aj 10 minút, čo činí priemernú rýchlosť 25,7 km/hod. Urobili sme si malú 15 minútovú prestávku. Chlapci si odišli kúpiť tekutiny a o 11.45 sme vyrazili. Pôvodne sme chceli obedovať až na Morskom oku, ale vzhľadom na časový posun začiatku cyklotúry, sme si urobili obedňajšiu prestávku v Dlhom nad Cirochou. Tam sme dorazili o 12.25 a po malom suchom obede o 12.45 vyrazili. Smer Zemplínske Hámre. Do Zemplínskych Hámrov s dotazovaním na turistický chodník u miestnych a s malým blúdením po dedine (každý poznal svoju cestu) sme k východziemu bodu „ smer Morské oko“ dorazili o 14.05 hod. Aj keď sme šlapali hore kopcom, a na niektorých sa začala trošku prejavovať únava, cestu sme zvládli za 1 hodinu a urazili sme 28, 32 km. Pán Boh nás za tú rannú obetu bohato odmenil. Dal nám silu, príjemný vetrík, ktorý nás osviežoval a mráčik, ktorý nás sprevádzal, aby sme nešli pod priamym slnkom. Tu sme si dali iba krátku prestávku, aby sme sa nastriekali Repelentom proti komárom a kliešťom a s bicyklom pri boku sme vyrazili. Cesta nám trvala 1 hodinu a 25 minút a urazili sme skoro 6 km. Miestami bolo treba bicykel iba niesť na pleci. Cesta bola neuveriteľne rozbitá a vymytá. Tie výdatné dažde sa na nej pekne vyšantili. Miestni rozprávali, že pred tými dažďami sa dalo ísť aj na bicykli a teraz je problém ísť aj pešo. Ale zo všetkého najhoršie bolo označenie. Prešli sme možno dva kilometre hore kopcom a žiadna turistická značka. Nič, čo by nám ukázalo, že ideme dobre, že sme niekde neodbočili zle. Priznám sa, mal som vtedy malú dušičku. Ale všetko som odovzdal Pánovi. Na otázku chlapcov, či ideme dobre, som odpovedal, že to vie iba Pán. Každá cesta musí mať niekde koniec a do večera určite niekam dôjdeme. Zrazu sa pred nami objavila čistinka – Tri tably s nadmorskou výškou 823 m n. m., na ktorej bola konečne turistická značka. Sninský kameň 35 minút hore kopcom a Morské oko 55 minút dole strmým kopcom. A tak sme pre zmenu išli dole kopcom, ale oveľa strmším, ako keď sme šľapali hore. O 16.50 sme konečne dorazili k Morskému oku. Nadmorská výška 618 m n. m.. Je nádherné. Zdalo by sa vám, že pozeráte naživo prírodopisný film o nedotknutej prírode a jazerách v Kanade, či na Aljaške. Až neuveriteľné, že aj u nás máme takú krásu, nezničenú a bez čiernych skládok odpadu. Vysoké stromy lemujú jazero dookola. Ich korene vidno vo vode. Ryby (pstruh americký) sa vyhrievajú v blízkosti brehu, kde je voda najteplejšia. Je ich tam veľmi veľa. Keď sme im hodili kúsok chleba, voda sa iba zčerila, akoby ste videli útok pirane. Vtedy by ste mohli iba ponoriť ruky do vody a vyberať. Tie ryby sú už na ľudí zvyknuté. Dookola rybníka je v nádhernom prostredí, pomedzi majestátne stromy turistický chodník. My sme absolvovali iba časť, aby sme sa veľmi nezdržiavali. Našli sme si oddychové miesto aj s lavičkami a pekným výhľadom na jazero. Tu sme sa konečne naobedovali. 17.45 sme vyrazili do cieľa piatkovej trasy – dedina Kusín. Cesta z Morského oka do Remetských Hámroch ubehla veľmi rýchlo. Stále iba dole kopcom. Možno priemerná rýchlosť niečo okolo 45 km/hod. Zastavili sme sa krátko, foto na pamiatku, pri lokomotíve a jednom vozni z úzkokoľajky, ktorý tu zostal ako pripomienka na čas minulý, keď sa takto dopravovalo drevo z hory do dediny. Do dediny Kusín sme dorazili o 18.50 a urazili sme 25,87 km s priemernou rýchlosťou 33 km/ hod. Spolu sme urazili 90,19 km vrátane tých 6 km pešo cez hory. Pani domáca nás privítala s výbornou kapustnicou ako na Vianoce. A naozaj to tam také bolo. Ticho, pokoj, čistý vzduch – naozaj ako na Vianoce. Po výdatnej večeri sme si s doprovodom gitary zaspievali. Nikomu sa nechcelo do postele a tak sa večierka pretiahla až do 23.00. Jeden člen cykloklubu sa chcel tiež zúčastniť, ale napriek svojim pracovným povinnostiam mu to nevyšlo. Jeho túžba však bola väčšia a tak večer 17.50 vyrazil, ale už iba priamo do Kusína. Krátko po 20 hodine dorazil a pripojil sa k nám.
Ráno o ôsmej sme mali budíček. Priznám sa tak dobre, tak tvrdo a tak dlho som nespal ani nepamätám kedy. Ten vzduch a kľud robí naozaj svoje. Po výdatných raňajkách, ku ktorým nám domáca pani urobila čaj s vlastnoručne nazbieraných byliniek, sme 09.45 vyrazili. 10.45 sme dorazili do Vinného. Po odporúčaní miestnych, že na bicykli sa na hrad nedá ísť, sme ich zložili na konci dediny u jednej rodiny. O 11.00 sme vyrazili na hrad. Je nádherný. Je oveľa zachovalejší ako hrad Čičva, ale menší. Výhľad z neho je úžasný. Mali sme ako na dlani celé Michalovce, Sobrance, Strážske. Videli sme aj komíny Bukózy a dokonca vidno aj hrad Čičva. Brekovský hrad možno tiež vidno, ale iba z veže. V súčasnej dobe z tej veže stojí iba 2 a pol múra, ale bez stropu. Takže vyliezť na ňu hore nie je vôbec jednoduché. Tak sme to neriskovali. Na ceste k hradu za dedinou je výborná studnička. Nabrali sme si vodu, vyzdvihli bicykle, poďakovali za úschovu a išli na Vinné jazero. Bol som tam prvýkrát a tak som bol, príjemne prekvapený. Prostredie, v ktorom sa jazero nachádza je naozaj malebné. Pravá časť je zalesnená, ale pomedzi stromami ako huby sú chatky rekreantov. Na ľavej strane je lúka, kde sú reštaurácie, penzióny a hore pod lesom súkromné chatky. Je tam aj požičovňa vodných rodinných bicyklov (pre 4 osoby) a vodné gule. Voda je tam príjemná. Na prvý vstup do jazera studená, ale po chvíli príjemná. Nechladí. Práve naopak. Perfektne človeka osvieži. Po osviežujúcom kúpeli a obede sme o 15.10 vyrazili domov. Naša trasa mala ísť – Michalovce Hrádok, Topoľany, Suché, Lesné, Nižný Hrušov, Dlhé Klčovo, Sačurov, Lomnica a Čemerné. Tesne pred vstupom do Michaloviec som dostal defekt. Nechcel som zdržiavať a tak som iba vymenil dušu a pokračovali sme ďalej. Neprešli sme ani pol kilometra a znovu som dostal defekt na to isté koleso. Tentoraz sme už museli dušu zalepiť. Je zvláštne, ale keď sme nasadili dušu do kolesa, nedala sa vôbec nafúkať. Chlapci sa vystriedali pri fúkaní a nič. Práve naopak. Keď prestali fúkať, duša spustila. A tak sme ju znova vybrali a ešte raz v miske s vodou prekontrolovali. Dvakrát. Nič sme nenašli. Znovu sme ju nasadili a teraz bez problémov po pár fúknutí bola tvrdá ako kameň. Neviem si to vysvetliť, ale určite to bola vôľa Najvyššieho, aby nás zdržal a nešli sme plánovanou cestou. Prečo? To neviem. Po pár metroch nám Pán ukázal smerovú tabuľu Strážske 15km. Vzhľadom na moje defekty a Paľove uvoľnené koleso sme sa zdržali viac ako hodinu. Navrhol som chlapcom, že Pán nám ponúka túto kratšiu cestu a tak sme ju využili. Išli sme niečo po 17 hodine cez Zbudzu, Staré a Krivošťany a už sme boli v Strážskom. Cesta nám naozaj veľmi rýchlo ubehla. Dali sme si zmrzlinu a pokračovali domov. K fare v Čemernom sme dorazili o 18.55. Čistý čas jazdy bol 2 hodiny a 54 minút a urazili sme 63,40 km s priemernou rýchlosťou 21,90 km/hod.

Rekapitulácia v skratke:

Spolu za dva dni sme urazili 153,59 km.

Prevýšenie: - 691 m
Vranov nad Topľou - nadmorská výška 132 m
Zemplínske Hámre - nadmorská výška 346 m
Tri tably - nadmorská výška 823 m
Morské oko - nadmorská výška 618 m
Vinné - nadmorská výška 145 m
Vinné hrad - nadmorská výška 325 m

Účastníci: Paľo Fincický, Janko Rada, Peťo Tóth, Jakub Demčák, Martin Lupčo, Peter Tóth a Marek Kunder.

Chcem sa touto cestou poďakovať rodine Bačovej za krásne prežité chvíle, za výborný nápad dvojdňovej cyklotúry a hlavne za nocľach a stravu. Nech im to Pán Boh odplatí vo svojej nekonečnej dobrote.

Kto ešte nebol, vrelo odporúčam navštíviť Morské oko, alebo Vinné jazero. Všade sa dá ísť autom. Môžete si urobiť príjemný rodinný výlet. Do konca leta to ešte stihnete.

Peter Tóth, cykloklub FPM