Je pondelok 18. 07. 2011. O 9.10 prichádzam na faru. Už z diaľky vidím veľký počet bicyklov. Srdce sa mi rozbúšilo. Taký veľký záujem som nečakal. Bude to asi prvá cyklotúra s takým veľkým počtom cyklistov. Prichádzam bližšie a búšenie môjho srdca ustáva. Pred farou je zaparkovaných 24 bicyklov. Ale tie bicykle nepatria tým, čo idú s nami. Patria ženám, ktoré prišli pomôcť upratať faru a chlapom, ktorí pracujú na stavbe nového kostola. Pán Boh zaplať za ich počet a obetu

. Moje prvopočiatočné sklamanie sa zmenilo na radosť. Radosť z toho, že toľko farníkov prijalo pozvanie na upratovanie fary a prácu pri výstavbe nového kostola. Po prvých organizačných pokynov, vyloženia nadbytočných vecí, skoordinovanie priebehu cyklotúry, požehnaním a spoločnej foto o 9.25 siedmi vyrážame. Fúka príjemný južný vietor. My smerujeme na sever. S Božím požehnaním a s vetrom v chrbte sa nám pôjde oveľa ľahšie a veselšie. Pred jedenástou hodinou sme došli do Hanušoviec n. T.. Dávame si dobrú zmrzlinu, dopĺňame vodu do fľiaš a pokračujeme. Smer Giraltovce. Tu už začínajú prvé kopce. Pomaly sa skupina rozdeľuje. Prvá skupina dorazila do Giraltoviec 11.45. Druhá o 10 minút neskôr. Malé občerstvenie a pokračujeme. Obed sme si naplánovali v dedine Kurima. Je to veľká dedina, určite tam je reštaurácia. Už riadne hladní prichádzame o 13.30 do Kurimy. Nájdeme reštauráciu v centre obce. Majú dokonca aj denné menu s možnosťou výberu, ale s malou poznámkou. Denné menu si treba objednať do ôsmej hodiny ráno. Pýtali sme sa, či by sa niečo našlo z dennej ponuky aj bez zálohovania o ôsmej hodine ráno. Keď už aj tretia pracovníčka odišla sa spýtať do kuchyne, či by sa niečo našlo, vzdávame to. Odchádzame hladní a smutní z toho, s akou ochotou a rýchlosťou tu všetci pracujú. Stratili sme dobrú polhodinu a nič. Pokračujeme v ceste. Prechádzame naozaj pekným krajom a prichádzame do obce Dubinné. Našli sme tam mohutný dub letný. Podľa historikov má viac ako 850 rokov. Je to najstarší dub na Slovensku. Je 25 metrov vysoký a 20 metrov široký. Z ústneho podania vieme, že osada, z ktorej sa obec vyvinula, vznikla práve pri tomto dube. Naši slovanskí predkovia ho uctievali ako modlu. Údajne sa pri ňom zjavila Panna Mária. Z tohto dôvodu postavili miestni obyvatelia v jeho blízkosti kaplnku. Urobili sme si pri ňom spoločné foto a ideme ďalej. Vchádzame do obce Hrabovec a tam je pri ceste studnička a v tej studničke je taká studená voda, že mi až zuby tŕpli. V zime zo studničky určite naberajú iba kocky ľadu, ak je taká studená ako teraz v lete. V tejto horúčave nám prichádza vhod takéto občerstvenie. Dopĺňame fľaše a ideme ďalej. 14.40 vchádzame do Bardejova. Pôvodne sme chceli ísť do Bardejova cez Kapušany pri Prešove. Otec Anton nám poradil, aby sme išli cez Giraltovce. Priznám sa, táto trasa bola oveľa menej náročnejšia a premávka je tu skoro nulová. Tak sme mohli v pohode šľapať a obdivovať prírodu. A navyše medzi Giraltovcami a Bardejovom nie je skoro žiadny kopec. Prichádzame do centra. Chvíľu oddychujeme a vychutnávame jeho krásu, kde ako keby sa zastavil čas. Chlapci odišli na prieskum. Po chvíli sa vracajú. Konečne ideme na obed do letnej reštaurácie. Odkladáme bicykle na dvore a sadáme si k spoločnému stolu. Po teplej polievke prišiel na rad vyprážaný bravčový rezeň a zemiakový šalát. Každý z nás bol asi hladní, lebo mlčky a hlavne rýchlo sme sa najedli. Naozaj to bolo veľmi chutné. Ešte sme ten rezeň spláchli vodou a 15.40 ideme: smer Gabultov. Tu je už po búrke. Nás našťastie po ceste žiadna búrka ani dážď nezastihol. Čas máme dobrý. 16.45 prichádzame na faru v Gabultove. O 17.00 máme bicykle uložené v garáži a my sme už ubytovaní. Priznám sa, taký komfort sme nečakali. Dvojposteľové izby. Každá izba mala vlastné WC a sprchu. Trochu sme si oddýchli, prezliekli sa a pred šiestou už stúpame hore do kostola na svätú omšu. Hore sme išli po 105 schodoch. Po omši som hovoril otcom redemptoristom, že kto ide na svätú spoveď a absolvuje ten výstup, tak už má polovičku hriechov odpustené. Odpovedal, že to tak nefunguje a cez týždeň majú svätú omšu dole, iba v nedeľu a vo sviatok majú hore. Dnes je ale prvý deň po odpuste a tak sa svätá omša slávi ešte hore ako ďakovná pre všetkých tých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave, realizácii a priebehu odpustovej slávnosti. V nedeľu otec arcibiskup Bernárd Bober vyhlásil tento kostol za svätyňu. Dnes sa v nej slávi prvá svätá omša po povýšení (odpustová bola vonku za kostolom) a my sme na nej. Je to úžasná milosť a prejav veľkej Božej lásky. Hlavný celebrant na svätej omši povedal: „Kto žije svoj život s Máriou, ostáva vo vnútri, ostáva s Kristom.“ Zaujímavá myšlienka. Hovoril aj o tom, že sa na Máriu treba pozerať a ona nás naučí pozerať sa spolu s ňou na Ježiša. Koľko múdrosti v niekoľkých slovách. Návod na celý život – ako sa stať kresťanom, dobrým kresťanom. Svätá omša v nás zanechala hlboký duchovný zážitok. Po omši vychádzame hore za kostol. Je tam cintorín, kaplnka, kríž a pódium, na ktorom sa slávila včerajšia odpustová slávnosť. Hore na kopci za kostolom to vyzerá ako na kalvárii. Tri kríže hovoria za všetko. Prichádzame k nim. Dobré stúpanie. Všade dookola sú rôzne netradičné zastavenia krížovej cesty. My sme si vybrali jednu, ktorá viedla cez les smerom dole. Nemohli sme sa vôbec sústrediť na jednotlivé zastavenia a rozjímať, lebo sa na nás vyrojili ovady a neskutočne štípali a dobiedzali. A tak sme tú Krížovú cestu prešli v pokluse. Boli tam zastavenia ako napr. „Ježiš sa stretáva so sv. Pavlom“, „Ježiš tíši búrku na mori“ apod. Nebolo tam ani jedno klasické zastavenie. Mňa najviac zaujalo 15. zastavenie – „Moje osobné stretnutie s Ježišom“. Vraciame sa dole na faru. Ideme večerať. A tu za nami prichádza miestny duchovný, aby sme prijali ich pozvanie na večeru. Spomínal som už vyššie, že dnešná svätá omša bola ďakovná, tak to ďakovanie pokračovalo pohostením. Nám bola udelená tá milosť, že sme boli pozvaní na to pohostenie. Vyhradili nám jeden stôl. Dostali sme nealko podľa výberu, po poháriku dobrej slivovice a kráľovskú večeru. Na oválnom tanieri dva rezne, opekané zemiaky a zeleninový šalát. Pre niektorých účastníkov cyklotúry to bolo ako pohladenie pre dušu. V priebehu niekoľkých hodín tri rezne. Po večeri ešte zákusky a káva. Poďakovali sme za pohostenie a vrátili sa na izby. Hovoril som s úsmevom otcovi Marekovi, že to by sme mohli urobiť ako tradíciu – cyklotúru do Gabultova po odpuste. Súhlasil so mnou, ale zároveň dodal, že by to z našej strany mohlo vyzerať ako využívanie ich pohostinnosti. Po večernej modlitbe líhame do postele.
Krátka bilancia:
- prešli sme 91,82 km, s priemernou rýchlosťou 20,3 km/hod., čistý čas na bicykli: 4 hodiny a 31 minút.
Pokračovanie na budúce.

Mariánska cyklotúra

Utorok ráno 19. 07. som vstal už o štvrtej. Celú noc som nemohol poriadne zaspať. V kuse pršalo a blýskalo sa. Presťahoval som sa do kaplnky, ktorú sme mali rovno oproti našej izbe na rannú modlitbu. O šiestej budím všetkých. Ranná toaleta, malá príprava a o pol siedmej už slávime svätú omšu v kaplnke. Iba my. Ďakujeme Nebeskej Matke a máme za čo ďakovať a zároveň prosíme o ďalšiu ochranu. Po raňajkách a spoločnej foto s otcami redemptoristami o 8.30 vyrážame. Smer Vrbov s medzipristátím v Litmanovej. Vidíme po okolitom kraji, čo narobil ten nočný dážď. Rozvodnené potoky, zaliate dvory, polia, zahatané mosty a po ceste steká voda ako po koryte rieky. Aj napriek tomu Spiš je úžasný. Je to nádherný kraj. Škoda, že sa nedokážeme predať. Turisti tu majú čo obdivovať. A tie kopce. Jeden za druhým. Stále väčšie a väčšie stúpanie. A zrazu – prvý pád našej jedinej dievčenskej účastníčky. Našťastie sa to obišlo iba s odreninou ľavej dlane a s odretým pravým kolenom. Horšie na tom bol bicykel. Zlomila sa rúčka zadnej brzdy a tak brzdiť už bude môcť iba prednou brzdou. To zase spomalí naše putovanie. Hlavne dole kopcom, kedy sme mohli dobiehať čas, ktorý sme stratili pri stúpaní na kopec. Prechádzame obcou Lenartov. Podľa výpovede otcov redemptoristov tu slúži náš bývalý farár otec Fogáš. Za dedinou Rómovia s plnými košíkmi dubákov a nás čaká ďalší kopec. O 12.15 prichádzame na SALAŠ U FRANKA. Sme poriadne vyšťavení. Tie kopce nás riadne preverili. A to nemáme ešte za sebou ani polovicu cesty. Prehodnotili sme našu situáciu a po obede sme sa rozhodli, nech nám to Nebeská Matka odpustí, do Litmanovej nejdeme. Litmanová by nám zabrala min. 3 hodiny. A to je už veľa. To by sme do Vrbova došli až v noci. A to ešte nevieme aké kopce nás ešte čakajú. 13.40 vyrážame – smer Vrbov. Pomaly sa naša cesta obracia smerom na juh a už začíname krútiť proti vetru. A zase kopce. Stojíme v Podolínci. Urobili sme si spoločné foto pred farským kostolom a pokračujeme. Začína pršať. Nás čaká znovu kopec a po ňom ďalší a ďalší a … až sme po daždi došli o 17.30 na faru vo Vrbovom. Uložili sme bicykle, zložili veci, prezliekli sa a o 18.30 sme už boli na kúpalisku. Duchovný otec z farnosti nám dal 3 VIP náramky. Keď nás otec Marek na kúpalisku predstavil, kto sme, čo sme a ako sme sem prišli, dostávame ešte jeden VIP náramok a za tri lístky musíme zaplatiť 15,-€. V prepočte na jedného je to 2,20-€. Skoro ako v Maďarsku. Ten horúci kúpeľ a tie masážne trysky robia svoje. Za chvíľu sme všetci svieži a čerstvý ako rybičky. Stretávame tu aj našich rodákov z Čemerného na dovolenke. Po hodine striedanie náramkov, aby všetci mohli ísť do horúceho kúpeľa a k masážnym tryskám. O 20.30 končíme a odchádzame do blízkej reštaurácie. Aj keď je vonku zima a my sme oblečení iba na ľahko, vôbec to necítime. O. Marek tu bol s deťmi na letnom tábore, tak nás tu všetci vítajú ako starých známych. Dávame si dvojitú porciu hranoliek a odchádzame na faru. Dnes je to iné ako včera. Máme jednu veľkú izbu a na chodbe spoločné WC so sprchou. O desiatej večer si dávame ešte večeru. Po tom horúcom kúpeli nám poriadne vytrávilo. Po večeri rozťahujeme matrace a spacáky a o polnoci si dávame večierku.
Krátka bilancia:
- prešli sme 99,83 km, s priemernou rýchlosťou 18,4 km/hod., čistý čas na bicykli 5 hodiny a 26 minút.
Je 20. 07. streda ráno. Budíček o šiestej. Dnes sa nechce nikomu vstávať. Neviem či je to tou vodou, čistým vzduchom alebo neskorou večerou. Konečne po polhodine budenia začínajú vstávať. Znovu výdatné raňajky a ďalšia únava. S plným žalúdkom sa nikomu nechce ísť preč. Tak akurát ľahnúť a spať. Ale nedá sa. Vstávame všetci, balíme, upratujeme, dofukujeme gumy na bicykloch a po ďakovnej rozlúčke o 8.30 vyrážame smer Levoča. A zase hore kopcom hneď v dedine. Ale potom do Levoče sme išli väčšinou dole kopcom. Paráda. O 10.00 sme už v Levoči. Prezreli sme si historické centrum. Je z roka na rok krajšie. Tlačíme bicykle po pešom chodníku hore na Mariánsku horu. Tesne pred jedenástou sme už všetci hore. Vydýchať sa, trošku oddýchnuť. Otec Marek sa porozprával s rehoľnou sestričkou, ktorá má na starosti Levočskú baziliku a po potrebnej príprave slúži otec Marek svätú omšu iba pre nás. Po omši si naberáme vodu z prameňa. O 12.10 vyrážame už na bicykloch dole po ceste a začína pršať. Kým zídeme dole je z toho dažďa už poriadny lejak. Po spoločnej porade vyrážame ďalej aj napriek hustému dažďu. Pre ľudí, ktorí sa chúlili pod dáždnikmi sme boli ako atrakcia. Komentovali nás slovami: „Aha! Pozrite cyklisti po takom daždi.“ Nám to nevadilo. Pred sebou sme mali ešte kus cesty a na druhej strane nám aspoň nebolo horúco. Pri benzínovej pumpe opravujeme prvý defekt. A zase kopce a doliny, kopce a … Prestalo pršať. Začína svietiť slnko. Prichádzame na salaš pod Sivou bradou a už sme pomaly suchí. Dávame si horúcu polievku a bryndzové halušky. Prezliekli sme sa do suchého a o 14. 40 vyrážame – domov. O tretej poobede prichádzame pod Branisko. Má ešte stále svoju silu pre niektorých z nás. Hlavne zo začiatku, kde je príliš veľké stúpanie. Ani tohto roku sa mi ho nepodarilo zdolať. Nebol som sám. Prvá skupina dorazila na „Chvála Bohu“ o15.40. My s 20 minútovým oneskorením. Spoločné foto a vyrážame ďalej. Čaká nás v podstate už iba zjazd dole s výnimkou kopcov pri Malom Šariši. O 17.40 vchádzame do Prešova. Prešli sme ho za 20 minút. Vychádzame z Prešova a naskytuje sa nám nový pohľad na krajinu. Polámané stromy, na ceste kopu konárov, lístia. Tu musel byť poriadny vietor. Až po príchode domov sa dozvedáme, aký vietor nás obišiel. Ešte Petič. Domov to už nie je ďaleko. Niektorí už šliapu so zaťatými zubami. Vydržať. Už nie je toho veľa. V Hlinnom začína znovu pršať a prší už v kuse. Konečne Čemerné. Hodiny ukazujú trištvrte na deväť večer. Sme doma. Ďakujeme Nebeskej Matke za všetko.
Krátka bilancia:
- prešli sme 140,21 km, s priemernou rýchlosťou 17,2 km/hod., čistý čas na bicykli 8 hodiny a 09 minút. Účastníci: Otec Marek, Paľo Fincický, Mišo Jenčo, Marek Kuruc, Peter Tóth st., Nikola Tóthová a Peter Tóth ml. Za tri dni sme precestovali naprieč našim krásnym Slovenskom 331,86 km. Pán Boh zaplať za ten dar.