Je nedeľa 30. 10. 2011 a ja dostávam pozvanie od Janka Hrubovského na cyklotúru za obec Davidov na miesto, ktoré sa volá Zapikan. Slnko svieti nádherne, až priam ako magnet priťahuje aby som si sadol na bicykel a išiel s nimi. Musím odmietnuť. Sľúbil som svokre, že jej túto nedeľu budem robiť šoféra. A tak moje kroky po omši vedú k autu, za volant a idem plniť svoje sľuby. Utorok ráno sa pred svätou omšou stretám s otcom Marekom a pýtam sa ho na nedeľnú cyklotúru.

Všetko opisuje iba v ružových farbách a zdôrazňuje, že Paľo Fincický si robil aj fotodokumentáciu na mobil. Nedá mi to pokoja. Slnko ešte stále krásne svieti. Navrhujem manželke aby sme sa prešli. Do Davidova autom a potom peši. Dostávam zamietavé stanovisko z dôvodu ohlásenej návštevy. Ja som neodolal. Obliekam si cyklistické nohavice, tričko, prilbu, reflexnú vestu a rukavice. Zapínam na bicykli blikacie svetlá vpredu aj vzadu a vyrážam. Cesta do Davidova je naozaj super. Slniečko nádherne svieti, fúka iba jemný vánok. Nie je ani zima ani horúco. Ideálny čas na cyklotúru. Miestami som zazrel začudované pohľady, ale mne to nevadí. Šľapem ďalej. Čemerné, Lomnica, Kamenná Poruba. Prvý lepší kopec a čulý ruch na cintoríne ma čaká hneď za Kamennou Porubou. Ešte chvíľu hore kopcom a potom už iba dole do Davidova. Ak niekedy pôjdete po tejto ceste, odporúčam vám zastaviť na jej vrchole. Urobiť tak môžete bez problémov. Aj keď je cesta užšia, nie je žiadny problém. Je tam veľmi (na dnešnú dobu nezvyčajné) riedka premávka. Z času na čas prejde nejaké auto. O víkendoch skoro žiadne. Z tohto miesta, ak je dobrá viditeľnosť, máte skoro celý kraj ako na dlani. Vidíte Bukózu, komíny z Chemka Strážske a skoro všetky dediny v tomto údolí okolo rieky Ondava. Naozaj nádherný pohľad.
Vrátim sa ale naspäť k cyklotúre. Dole kopcom vchádzam do obce Davidov. Obec začína ako keby na novo dýchať. V rámci projektu „Voda a odkanalizovanie miest a obci pri rieke Topľa“ majú nový obecný vodovod. Zrekonštruovali základnú školu, ktorú spojili s materskou školou. V priestoroch, ktoré doteraz využívala materská škola sa má zriadiť vývarovňa pre starších a imobilných občanov. Obec má dva kostoly. Pri rímskokatolíckom kostole je novo vystavané malé námestie s monumentom uprostred, na ktorom je erb obce. Oproti gréckokatolíckemu chrámu je takisto zrekonštruované druhé námestie aj s ruským tankom, ktorý pripomína boje, ale hlavne utrpenie ľudí počas 2. svetovej vojny. V strede obce je postavený na asfaltovej ploche tenisový kurt aj so zastrešeným pódiom na hornej strane, ktorý využívajú miestny občania na rôzne športové ale aj kultúrne podujatia obce. Ak všetko dobre dopadne v blízkej budúcnosti čaká obec rekonštrukcia budovy kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad. Cez obec preteká potok Oľšava. Spomínam si, keď som bol malý chlapec, počas letných prázdnin ma bral otec so sebou do Davidova. Vtedy tam stavali novú základnú školu. Pamätám si ako chodili miestni chlapci bosí a iba v trenírkach po potoku. Jeden mal v ruke palicu, druhý vrece a tretí opálku (pre tých, ktorí nevedia čo to je, nech sa opýtajú starších. Ja len v krátkosti poviem, že to bola buď z vŕbového prútia alebo z polguľatiny/hrubší vrbový alebo lieskový prút pozdĺžne rozrezaný/ upletená do oválneho tvaru a používala sa v domácnosti na špinavšie práce). Obstúpili strom, ktorého korene boli ponorené vo vode. Jeden priložil opálku ku koreňom stromu, druhý začal byť palicou po vode a malé rybky, tak do veľkosti 7 až 10 centimetrov samé naskákali do opálky. Nachytané rybky presypali do vreca a išli k ďalšiemu stromu. Za chvíľu mali plné vrece. Časť úlovku sme dostali aj my. Sestra ich naložila do rýchlo kyslého uhorkového nálevu a poviem vám chutili znamenite. Ale to som sa vrátil späť viac ako 40 rokov. Dnes by to už nebolo asi možné. Potok je skoro celý vyregulovaný kvôli častým záplavám a je aj dosť znečistený. Neviem, či tam vôbec nejaké ryby sú a bosou nohou by som do neho určite nestúpil.
Prešiel som celou obcou a prichádzam k prvej besiedke. Sú tam stoly a lavice pod strechou a vedľa prístrešku po obidvoch stranách veľké ohniská. Vedľa toho tabuľa s turistickou mapou, na ktorej sú vyznačené turistické chodníky s jednotlivými stanovišťami (Biela hora, Záruby, Mazolin), oddychové priestory, priestory pre športové aktivity, prístrešky, ohniská a lavičky. Ja sa uberám smerom na Zapikan, ktorý je mimo turistického chodníka.
Z Internetu sa dozvedám, že Zapikan predstavuje impozantnú roklinu Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m terénnom stupni. Celá roklina je vedecky náučná lokalita v strednej časti Slánskych vrchov. Chránené územie sa nachádza západne od obce Davidov v nadmorskej výške 280 až 310 m a neleží na trase značkovaných turistických chodníkov.
Ešte jeden telefonát s Jankom Hrubovským, aby som náhodou nezablúdil a pokračujem v ceste. Od prvej turistickej tabuli idem stále iba rovno po lúke a hore kopcom. Prichádzam k tretej turistickej tabuli kde je všetko ako na tej prvej. Viem si na tomto mieste živo predstaviť neformálne stretnutie našej farnosti. Od konca obce sú to necelé dva kilometre. Odtiaľ už iba cez les. Najprv hore a potom dole kopcom už iba po chodníku. Pre istotu schádzam z bicykla, aby som náhodou nenarazil do stromu. Prichádzam na miesto, ktoré je označené modrou tabuľou so slovenským štátnym znakom a nápisom Prírodná pamiatka. Schádzam dole lesným schodiskom a prichádzam na Zapikan. Otec Marek neklamal. Naozaj sa to miesto dá opísať iba ružovými slovami. Prechádzam po drevenom mostíku. Na ľavej strane je malý vodopád. Nafotil som si ho. Keď som si doma prezeral fotografie, zdalo sa mi ako keby tá voda vytvárala tvár. Po pravej strane je roklina. Hlboká a krásna. Na konci dreveného mostíka ma čaká priestor pod skalami o veľkosti možno 40 štvorcových metrov. Je tam ohnisko, a lavičky. Z trochou predstavivosti by to mohlo vyzerať ako betlehemská jaskyňa. Idem ešte hore na kopec a odtiaľ si vychutnávam pohľad do rokliny. Naspäť schádzam opatrne. Dodržiavam zásadu mať vždy tri body pevné. Nie je potrebné riskovať, aby som nespadol do rokliny. Vraciam sa naspäť pod skaly. Znovu si všetko obzerám, vychutnávam si tú krásu a ticho a začínam sa modliť Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Po modlitbe vytláčam hore bicykel a od modrej tabule idem už iba dole kopcom. Cesta naspäť ide oveľa rýchlejšie. Iba jediný kopec cestou z Davidova a zase dole kopcom až domov.
Hľadáme ďaleko a pritom tak blízko máme nádherné skvosty prírody. Bolo to iba niečo viac ako 26 km tam aj späť. Prosím, aby všetci, ktorí poznajú v našej blízkosti krásne zákutia našej prírody, nám dali typ. Slovensko je úžasne. Naša krajina je nádherná.
Účastníci nedeľnej cyklotúry: otec Marek, Paľo Fincický, Mišo Jenčo, Marek Kuruc, ...... Janko a Jakub Hrubovský. Dámska osádka v zložení Zuzka, Hanka, Barborka a Maruška Hrubovská využili výdobytky našej modernej doby a do Davidova prišli autom. Doprovod im robil aj pes Happy.