Prvá zmienka o kostole v našej obci pochádza z roku 1335. Vtedy tu pôsobil farár Mikuláš. Ten v spomínanom roku a v nasledujúcich rokoch odvádzal desatinu zo svojich príjmov od veriacich farníkov do pokladnice pápeža. Doposiaľ však nepoznáme ani len predpokladané miesto, kde sa vôbec prvý kostol nachádzal. Predpoklad, že v obci sa kostol skutočne nachádzal je opodstatnený. Spomína sa, že v obci žil farár a teda musel tu byť aj kostol.
Pramene uvádzajú, že prvý známy kostol v obci bol zasvätený sv. Alžbete, ktorá pochádzala z rodu uhorských Arpádovcov, a za svätú ju cirkev vyhlásila v roku 1335. Z toho poznatku, jednoznačne vyplýva, že kostol mohol byť vystavený v rokoch 1235-1335. Ďalšie osudy farnosti počas temer 2. storočí nepoznáme.
Ďalšie obdobie od 2. polovice 13. stor. do začiatku 15. stor. je poznačené bojmi o majetok, politickú, hospodársku nadvládu a náboženským nepokojmi. Uhorskí panovníci, aby si zabezpečili politickú podporu a priazeň, darovávali majetky šľachticom a cirkvi.
V 15. stor. veľké územné panstvo Čičva bolo rozdelené na menšie územné celky - Čičvu, Vranov a Skrabské. V 16. stor. pripadli majetky čičvianskeho panstva Bathorymu, ktorého syn Juraj sa stal protestantom. Do katolíckych farností umiestňoval protestantských kazateľov.
Stalo sa tak aj v Čemernom, takže právom možno konštatovať, že v začiatkoch reformácie a počas jej priebehu na území obce existovala rímsko-katolícka farnosť, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1335).
Na prelome 16. a 17. stor. žilo v obci poddanské, zemianske a farské obyvateľstvo. V roku 1600 sa v našej obci spomína aj škola. Doposiaľ nepoznáme dĺžku jej existencie, ani jej zánik. V začiatkoch reformácie mohla ešte existovať. V nariadeniach vyšších cirkevných kruhov už od 13. stor. sa stanovuje zakladať a budovať školy pre lepšie pochopenie učenia cirkvi, bohoslužobnej reči, ktorá bola prednášaná v latinčine, ale aj preto, aby sa aspoň niektorí z pospolitého ľudu mohli uplatniť, v administratívnej a politickej správe štátu.
Ani Čemerné sa nevyhlo reformácii. Je dokázané, že od roku 1618 a okolo roku 1666 sa v kostole vysluhovali bohoslužby a kázali tu kazatelia augsburského vierovyznania.
Doposiaľ sa nepodarilo zistiť rok prinavrátenia pôvodného rímsko-katolíckeho kostola tejto cirkvi. Mohlo sa to stať v čase rekatolizácie Vranova. V čase reformácie Tokolyho vojska, tzv. slovenský kostol, faru a školu zdemolovali. Terajší farský kostol narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou – Sever v 60-tych rokoch 17. stor. vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. V jeho susedstve založila v roku 1673 kláštor pavlínov. Pravdepodobne v 70-80-tych rokoch 17. stor. bol aj kostol v Čemernom vrátený späť katolíckej cirkvi. V súvislosti s uvedenými udalosťami mohla zaniknúť aj rímsko-katolícka fara v obci. Je pravdepodobné, že od začiatku pôsobenia otcov pavlínov až do roku 1769 patrila filiálka Čemerné pod správu kostola so sídlom vo Vranove nad Topľou.
Poznáme dva dokumenty biskupských vizitácií z rokov 1749 a 1773. Medzi nimi je časový priestor 24 rokov. Obe vizitácie boli vykonané vo vranovskej farnosti. Prvú vykonal biskup František Barkoczy de Szala a následnú biskup Karol Esterházy de Galantha.
Z povizitačnej zápisnice podpísanej biskupom Esterházym, v roku 1749 je zrejmé, že do vranovskej farnosti prináležalo 8 obcí. Medzi nimi aj naša obec – Varanno Czemerne. Zápisnica vyhotovená biskupom Karolom Esterházym z roku 1773 uvádza už len 5 filiálok a to bez Čemerného.
Údaje v zápisnici z roku 1749 dokumentujú, že na území farnosti bývalo 1920 občanov z toho v meste 508 a vo filiálkach 1412. Z filiálok bolo najpočetnejšie Čemerné z 292 obyvateľmi.
Podľa tejto zápisnice v samotnom Vranove a vo filiálnych obciach boli reprezentované dve vierovyznania: katolícke a evanjelické. Katolícke je zastúpené v dvoch obradovo odlišných skupinách: rímsko-katolíckej a grécko-katolíckej. K rímsko-katolíckej cirkvi sa hlásilo 137 ľudí a k cirkvi grécko-katolíckej 129. K evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa hlásilo len 19 občanov.
V zápisnici z vizitácie z roku 1779 sa už Čemerné nespomína. Stalo sa tak preto, lebo rozhodnutím biskupa Esterházyho z roku 1770 na žiadosť Jána Okoličányho bola filiálka Čemerné v roku vytvorenia rímsko-katolíckej farnosti v Sačurove (1770) odčlenená od farnosti Vranov a pričlenená k tejto farnosti. Prvé dieťa menom Štefan z Čemerného, pokrstené v Sačurove farárom Baltazárom Sokvárym bolo synom Štefana Tkáča a Mária Kisuskovej.
Schématizmus rímsko-katolíckej cirkvi z roku 1891 uvádza, že farnosť vo Vechci vznikla v roku 1779. Niektoré pramene však hovoria, že až v roku 1820. V matrike sačurovskej farnosti z roku 1845 sa Čemerné ako filiálka neuvádza.
Cirkevná matrika na fare vo Vechci je vedená od roku 1779. Vtedajší kostol bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému a terajší kostol bol postavený v roku 1817. V tomto roku už Čemerné bolo filiálkou vo Vechci. Podľa tohto dokumentu žilo v Čemernom 567 rímsko-katolíkov, 500 grécko-katolíkov, 8 evanjelikov augsburského vierovyznania, 2 kalvíni a 90 židov. Kostol v Čemernom bol zasvätený sv. Anne a farárom vo Vechci bol Matias Pikula. Schématizmus katolíckej cirkvi z roku 1925 uvádza, že administrátorom vechcovskej farnosti bol Jozef Makovich. O počte obyvateľov obce nie je zmienka, absentujú údaje o počte veriacich a kostole.
Schématizmus cirkvi z roku 1938 dokumentuje, že k obci Čemerné sa viažu záznamy: Kostol sv. Anny bol postavený v roku 1755 (v skutočnosti 1754) V roku 1821 bol zasiahnutý bleskom a hneď nato opravený. Nový kostol pochádza z roku 1934- 1937. Postavili ho za 130 000 Kč. Administrátorom farnosti bol kňaz Ján Tuleja. Religiózne zloženie obyvateľov Čemerného tvorilo 909 rímsko-katolíkov, 849 grécko-katolíkov, 30 evanjelikov augsburského vyznania, 21 kalvínov, 48 židov a 50 ostatných obyvateľov.
Poďakovanie
Uvedený upravený text pochádza z brožúrky "Minulosť a prítomnosť rímskokatolíckej cirkvi v Čemernom". Uverejnili sme ho s láskavým súhlasom jej zostavovateľov.
(MVDr. Pavol Bindas, Anna Mičkaninová ml. a Štefan Nutár: Minulosť a prítomnosť rímskokatolíckej cirvi v Čemernom, 2003, s. 3-11.)