„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Aké zvláštne! Keď sa zamyslím nad tým, ako dnes žijeme, o čo sa snažíme, nad čím premýšľame a aké problémy riešime, vôbec nemám pocit, že sa riadime podľa slov z Písma. Súdení budeme totiž podľa toho, čo (ne)urobíme tým najmenším. Nie podľa toho, koľko peňazí zarobíme, koľko diplomov, uznaní, ocenení získame. Nie podľa toho, koľko exotických krajín navštívime a koľko adrenalínových zážitkov zažijeme. Nie podľa dosiahnutého vzdelania či spoločenského statusu.
Preukázať milosrdenstvo chorým, chudobným, väzneným pokladáme skôr za tú nepríjemnejšie súčasť života a sme celkom radi, keď sa nám tomu podarí vyhnúť. Celá táto predstava však zrazu dostáva iný význam, keď si v týchto núdznych ľuďoch predstavíme samotného Krista. Áno, toho Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, ku ktorému sa modlíme, pred ktorým kľačíme. Náročná predstava, však? Nech je pre nás povzbudením príklad ľudí, akými sú don Bosco, Matka Tereza, Maroš Kuffa, a iní.
Plug and Pray:
Pane, prosím, daj mi silu, nech v núdznych ľuďoch vidím Teba. Daj mi silu, nech im dokážem poslúžiť. Zbav ma ľahostajnosti a mylných predstáv o úspešnom živote. Naplň ma radosťou a odhodlaním a daj, nech Tvoje slová pri Tvojom druhom príchode: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“, sú určené aj mne.
V akcii:
Budem sa dnes snažiť vidieť Krista v druhých ľuďoch a podľa potreby im poslúžim.
Evanjelium: Mt 25, 31-46