Rozlúčka s farnostnosťou - príhovor o. Mareka Kundera na rozlúčkovej sv. omši s farnosťou
Dnes by som chcel na záver položiť tomu všetkému, čo sa tu za 15 rokov udialo akýsi myšlienkový podklad. Všetko sa odvíja od hlavy a o to viac je to dôležité... Budem vlastne trošku osobný.
V roku 2002 išlo o zriadenie novej farnosti. Z filiálky sme sa stali farnosťou a to znamenalo úplne nové úlohy.
Prvé dve veci, ktoré som si uvedomoval, boli:
- vytvoriť nové spoločenstvo ľudí, ktorí tvoria túto farnosť
- je tu veľká konkurencia - v tom dobrom - zo Severu a z Juhu - na Severe 5 kňazi a na Juhu 3 kňazi a ja sám, ponuka sv. omší zvlášť nedeľných na Severe a na Juhu, ktorá bola oveľa lepšia ako naša.
Zo stavebného uhla pohľadu to boli:
- nová fara
- nový kostol
Zo začiatku farnosti a na začiatočných akciách som si niekedy pripadal ako centrum voľného času. Výlety, akcie, tancovačky, bály, diskotéky, tábory... všetko som sa snažil, aby bolo pripravené čo najlepšie a ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste sa pridali, prichádzali na tie akcie a pomáhali. Mali veľký význam práve pre utváranie tohto spoločenstva. A stáli ma veľa energie.
Neskôr som si však uvedomil, že je to síce všetko super, ale tieto akcie samé o sebe neprinášajú duchovný rast, teda aby sa ľudia viac približovali k Bohu, aby viac bol Boh v ich živote.
A tak som si povedal: pokojne môžu byť ďalej všetky akcie - od výletov až po tancovačky, ale ja sa sťahujem z prvej línie. Ak sa na to podujmú iní, super, ak nie, jednoducho nebudú. A tak sa aj stalo. Pomaličky prestávali annabály, tancovačky, a pod. Ďakujem všetkým, ktorí sa do nich vložili, ale ja som sa trošku stiahol a nebol som v prvej línii.
Začal som sa viac sústreďovať na púte, misie, farské misie, duchovné obnovy, duchovné rozhovory a spovedanie, ešte viac na príhovory, kázne, adorácie a pod. Už Čemerné nebolo až tak akoby centrum voľného času. Uvedomoval som si to, ale bol som si vedomý toho, že moja úloha je iná.
Veľká vďaka Bohu, všetko išlo ďalej a bolo viac orientované na vnútro človeka ako na vonkajšok.
Popri tejto línii išla druhá línia - stavba nového kostola. A to kostola Fatimskej Panny Márie a ja osobne som bol veľmi rád, že nové patrocínium vzniklo na základe hlasovania vás ľudí a nie nejakého môjho rozhodnutia. Až dnes vidím, aké to všetko malo veľký zmysel.
Bolo treba peniažky a veľa peniažkov a ja som si uvedomoval, že to nie je sranda. Preto som bol veľmi vďačný za všetky milodary, ktoré ste dávali dobrovoľne a uvedomoval som si, že nesmú byť žiadne taxy a poplatky, lebo všetko má byť stavané z milodarov. Ďakujem aj nášmu mestu za podporu zvlášť na začiatku tak vo financiách ako aj pri stavbe a aj starom kostole. Veľmi som sa tešil všetkým iniciatívam, keď sme si uvedomili, že my musíme byť kreatívni a tak začalo všetko to pečenie vianočných oblátok, veľkonočných baránkov, pečenie a šitie srdiečok a kopu iných vecí. A vďaka tomu aj začali mať o nás záujem médiá.
Ale pre mňa bolo opäť dôležité to, že sa dajú dať ľudia dokopy, že vedia vytvoriť partie a smeny na pečenie, že sú kamaráti a že aj napriek ohováračkám a nezhodám to ide.
Najväčšou devízou Čemerného sú ľudia - nie stavby a nie peniaze. Ľudia. Ak budú ľudia, budú aj stavby a budú aj peniaze. Ak nie sú ľudia, sú nanič peniaze a nanič stavby.
Viete, čo bolo pre mňa dôležité? Aby ste boli presvedčení, že sa oplatí byť viac farnosťou ako filiálkou, aj keď réžia farnosti si vyžaduje viac peňazí.
Nedá sa vystihnúť všetko, ale keby som to tak mal zhrnúť, o čo mi išlo:
išlo mi o to, aby ste boli hrdí na 2 veci: 1. na to, že ste veriacimi - preto som sa snažil aj v príhovoroch o to, aby ste mali viac vysvetlené Sv. Písmo, aby ste boli viac podkutí vo viere a viac hrdí na to, že veríte v Boha a že Boh je reálna bytosť, pri ktorej sa oplatí byť. 2. hrdí na to, že ste Čemerniančania. Aby ste sa nemuseli hanbiť za to, čo sa tu robí a akých tu máte kňazov.
Chcem sa vám ospravedlniť za všetko svoje chyby, ktoré som urobil, dnes by som určite ináč riešil viaceré veci a zároveň sa ospravedlniť aj za všetky omyly ako aj nedôslednosť. V mnohých prípadoch moja nedôslednosť bola veľkou prekážkou. Prosím o odpustenie.
Zároveň na záver vám želám zhruba to, čo som želal aj deťom a mládeži včera: tri vlastnosti: vieru, múdrosť a lásku. Vieru, aby ste sa neopustili Boha. Lebo opustiť Boha znamená spustiť sa. A zároveň, aby ste sa čo najviac pýtali Boha, čo máte robiť a čo je dobré. W.W.J.D. Čo by Ježiš robil na mojom mieste a v mojej situácii. Múdrosť, aby ste sa dobre rozhodovali v živote a lásku, aby ste boli dobrými ľudmi. Lebo máme veľa vzdelaných ľudí, ale sú zlí.
A ešte vás chcem poprosiť, aby ste prijali nového p. farára čo najlepšie, lebo nič sa tu nemení, Boh je stále ten istý, len kňaz sa mení. A predsa všetko robíme v prvom rade kvôli Bohu a nie kvôli kňazovi.
Ďakujem ešte raz za všetko a veľa Božieho požehnania pre všetkých vás, ktorí tu ste, ktorí ste nás podporovali a pre všetkých členov našej farnosti.
Amen.