Keď deti precitli po prvom zjavení, s úžasom hľadeli na seba a nevedeli, čo povedať. Celý rozhovor trval asi 10 minút. Všetko navôkol bolo rovnaké ako predtým. Okolitá príroda bola pokojná, nezmenená. Deti, ale zvlášť Lucia, sa zľakla, či ovce nenarobili nejakú škodu, pretože jej mama jej stále prízvukovala, aby ich nepustili na susedove pole. A ovce sa nachádzali práve tam. Ihneď bežali k susedovmu hrachovému poľu zahnať ovce späť až s prekvapením zistili, že ovce nenarobili žiadnu škodu. A tak si deti pokojne vydýchli. Pozbavení tejto starosti si konečne mohli, celí šťastní, pohovoriť o dojmoch z toho, čo zažili. Pri rozprávaní vysvitlo, že každý mal iné dojmy zo zjavenia. S Pannou Máriou sa rozprávala iba Lucia, Hyacinta ju videla a počula aj otázky a odpovede, ale nerozprávala sa s ňou. František, podobne ako pri zjaveniach anjela všetko videl, ale nič nepočul, preto mu to dievčatá vyrozprávali. Povedali mu aj o prísľube, že pôjde do neba, ale že sa musí pomodliť veľa ružencov. Bol šťastný a radoval sa z tohto prísľubu. Skrížil si ruky na hrudi a zvolal: „Ach, Panna Mária! Budem sa modliť toľko ružencov, koľko budeš chcieť!”
Po zjavení sa deti spoločne dohodli, že o tom nikomu nepovedia. Panna Mária im nedala priamo príkaz o mlčanlivosti, ale hlavne Lucia, ktorá už mala podobné skúsenosti so zjavením anjela, na tom trvala. Ona už dokázala predvídať utrpenie, ktoré by ju čakalo, keby sa o tom všetkom dozvedela jej matka a ľudia. Hyacinta bola ešte malé dievčatko a pred svojou matkou nemala doteraz žiadne tajnosti a túžila sa jej zveriť s veľkou radosťou, ktorá ju napĺňala. Preto hneď ako sa stretla s mamou zabudla na sľub, ktorý dala Lucii a vykríkla, že na Cova Da Iria dnes videla Pannu Máriu. Matka tomu neprikladala význam, a tak Hyacinta za ňou stále chodila a opakovala, že ju naozaj videla. Keďže bola neodbytná, matka si dala zavolať Františka a spýtala sa aj jeho. On pre veľkú lásku k pravde nedokázal klamať a všetko priznal. Hneď na druhý deň ich matka navštívila Luciinu rodinu, aby sa dozvedela o tom, čo sa stalo aj od Lucie. Tá na priame otázky úprimne porozprávala, čo videla. Luciina matka však došla k záveru, že deti klamú a deťom neuverila. Zašla až tak ďaleko, že rozkázala Lucii pred všetkými priznať, že klamala. Ale ani po dobrom, ani po zlom, ani hrozbami, ani bitkou nedosiahla u Lucie, ináč poslušného dievčaťa, nič okrem mlčania. Tieto vyhrážky trvali niekoľko dní, ale Luciu nezlomili. V tom čase sa už našlo zopár ľudí, ktorí týmto zjaveniam uverili, väčšina ľudí však bola voči zjaveniam skeptická. Na malých pastierikov, ale zvlášť na Luciu, považovanú za najzodpovednejšiu, sa tak zniesla spŕška matkinej nedôvery, posmievania príbuzných, okolia, ale aj pochybnosti pána farára, ktorému sa Luciina matka zdôverila. Ale napriek všetkému sa deti, tak ako sľúbili Panne Márii, začali častejšie modliť svätý ruženec, tráviť viac času osamote a prinášať menšie i väčšie obety, vrátane posmeškov aj opovrhovania. A boli rozhodnuté v stanovený čas 13. júna očakávať krásnu Pani v Cova da Iria, tak ako jej prisľúbili.
(J. Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy