Hneď potom, ako sa deťom po druhý raz zjavila Panna Mária, začal rozhovor medzi ňou a Luciou. Lucia sa pýtala: "Čo chcete od nás, Pani, prečo prichádzate?" A Panna Mária jej odpovedala: "Chcem, aby ste tu prišli aj 13. na budúci mesiac, aby ste sa modlili ruženec každý deň a aby ste sa naučili čítať. Potom vám poviem, čo od vás chcem." Panna Mária žiadala od detí bežnú vec, aby sa naučili čítať. Samotné slovo „čítať“ v portugalčine znamená „chodiť do školy“. V tých časoch to nebolo také bežné ako dnes, že každé dieťa sa musí povinne naučiť čítať a písať, ani aby chodilo do školy. Lucia požiadala Pannu Máriu o uzdravenie jedného chorého a dostala odpoveď: „Pokiaľ sa obráti, do roka sa uzdraví.“ Potom zverila Panna Mária deťom niečo ako osobné posolstvo. V tom čase, po zjavení, to deti nikomu neprezradili. Františkovi, ktorý znova nič nepočul, iba videl, o všetkom, aj o jeho osobnom posolstve, rozpovedala Lucia. Ľudia sa začali len domnievať, že Panna Mária im prezradila niečo, čo sa týka ich ďalšieho osudu, prípadne smrti, pretože odvtedy často hovorili o smrti a to bez strachu, dokonca s určitou dávku istoty.
Dnes už vieme presne, čo sa vtedy stalo, pretože Lucia na príkaz svojho spovedníka zverejnila tento rozhovor 8. decembra 1941. Lucia totiž poprosila Pannu Máriu, aby ich vzala do neba. Tá odpovedala: „Áno, Hyacintu a Františka si tam skoro vezmem, ale ty zostaneš ešte nejaký čas tu na zemi. Ježiš chce, aby ho ľudia poznali a milovali a ty mu máš pri tom pomáhať. Chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Kto ju príjme, tomu sľubuje spásu a tieto duše budú milované Bohom ako kvety, ktoré tam položím, aby ozdobili jeho trón.“ Lucia sa s bolesťou spýtala: „Zostanem tu sama?“ Panna Mária videla jej problémy a odpovedala jej: „Nie dcérka. Trpíš veľa? Nestrácaj odvahu! Ja ťa nikdy neopustím. Moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočišťom a cestou, ktorá ťa povedie k Bohu.“ V okamihu, keď vyslovila posledné slová, Panna Mária roztvorila dlane a vyslala smerom k deťom lúče prenikavého žiarivého svetla. V ňom sa videli akoby ponorení v Bohu. Lucia videla, že František a Hyacinta stáli v tej časti svetla, ktoré sa pomaly zdvíhalo k nebu a ona stála vo svetle, ktoré sa rozlievalo po zemi. Pred pravou dlaňou Panny Márie Lucia uvidela srdce, obtočené tŕňmi, ktorými bolo prebodnuté. Pochopila, že je to Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, urážané hriechmi celého ľudstva a túžiace po mieri. To svetlo, ktoré vychádzalo z rúk Panny Márie symbolicky zobrazovalo budúcnosť detí. Bolo to viditeľné zobrazenie toho, že Panna Mária si oboch súrodencov čoskoro vezme do neba a Lucia tu zostane, aby šírila úctu k Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu. A bolo to tiež po prvýkrát, kedy bolo vidieť Nepoškvrnené Srdce v inej podobe ako bolo zobrazované dovtedy. Akékoľvek zobrazenie Máriinho Srdca pred fatimskými zjaveniami ho predstavovalo ovinuté krásnymi ružami. Tu ho ale obklopujú tŕne, symbolizujúce naše hriechy.
(J. Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy