Na konci tretieho zjavenia 13. júla 1917 a po zverení tajomstva, Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku sv. ruženca: „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo“. Je to fatimská modlitba, ktorá bola pridaná ako odprosujúca modlitba za hriešnikov. Tretie zjavenie sa teda skončilo a vieme, že Panna Mária prosila deti, aby nasledujúci mesiac 13. augusta prišli znova na miesto zjavenia do Cova da Iria a prisľúbila im, že v októbri im povie, kto je a čo žiada a taktiež že urobí žiadaný zázrak. Po treťom zjavení ľudia naliehali na deti, aby rozprávali, čo Panna Mária povedala, z detí však nedostali ani slovo, iba to, že všetko je to tajomstvo a nemôžu ho prezradiť.
Ale keď videli, aké sú deti bledé a vystrašené, hneď vedeli, že sa muselo stáť niečo strašné. A naozaj, dojem, ktorý na deťoch, zvlášť na Hyacinte, zanechalo videnie tajomstva, bol neopísateľný. Videnie pekla ju natoľko vydesilo, že žiadne pokánie a umŕtvovanie jej nepripadalo dosť veľké, len aby zabránila tomu, aby sa do pekla dostali ďalšie duše. Doterajšie tri stretnutia fatimských detí s prekrásnou Paňou vyvolali rastúci záujem o zjavenia vo Fatime. K tomu nechtiac prispela nekatolícka tlač, ktorá vo fatimských udalostiach videla podvod a spustila ohováračskú kampaň. Lenže práve takýmto spravodajstvom sa so zjaveniami oboznámilo celé Portugalsko i zahraničie, pretože katolícka tlač bola v tom čase k udalostiam zdržanlivá. Dňa 13. augusta 1917 sa v Cova da Iria zhromaždilo asi 20 000 pútnikov. Modlili sa ruženec, spievali mariánske piesne a čakali na deti. Ale tie neprišli. Prečo? Pričinil sa o to hlavne okresný komisár z Vila Nova de Ourém, Artur de Oliveira Santos, zvaný "Klampiar", zúrivý slobodomurár, ktorý sa rozhodol urobiť "fatimským manifestáciám" koniec. Už predtým zakázal akékoľvek náboženské podujatia mimo kostola. A bol presvedčený, že fatimské udalosti zinscenovala Cirkev ako provokáciu. V čase fatimských zjavení totiž bola v Portugalsku na čele krajiny vláda riadená slobodomurárstvom a 15 rokov tejto vlády bolo charakteristických tvrdými represiami voči Cirkvi a veriacim a presadzovaním ateistickej ideológie. „Zhodou okolností“ v deň, keď sa Panna Mária prvý raz zjavila vo Fatime, v nedeľu 13. mája 1917, rečnil na námestí v Lisabone pred davmi poslucháčov veľmajster lóže, ktorý sebavedome vyhlásil, že triumf slobodomurárstva je už blízko. A na rozdiel od neho Panna Mária v tom istom čase sľúbila trom deťom a tým nám všetkým triumf jej Nepoškvrneného Srdca. Ako to uvidíme neskôr slobodomurári zaútočili i na Fatimu: od únosu, väznenia a vyhrážania sa mučením deťom, cez rôzne úradné zákazy a mediálnu protipropagandu, až po bombový atentát, ktorý zničil kaplnku na mieste zjavení. Panna Mária sľúbila Lucii, že Portugalsko si zachová svoju vieru a slobodomurársky režim sa tak v Portugalsku o niekoľko rokov zrútil. Že na tom mali zásluhu aj fatimské udalosti, potvrdila aj nová - slobodná vláda, keď sa hneď po prevzatí moci išla do Fatimy Panne Márii poďakovať.
(J. Jenčová)
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy