14. jún 2015 – odpustová slávnosť na Trepci
Už tradične, každý rok, od svojho vzniku (r. 2009) vyráža Cykloklub Fatimskej Panny Márie (ďalej len Cyklklub FPM) na Domašu, na odpustovú slávnosť ku kostolu zasvätenému Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorý tu ostal ako pamätník po zatopenej obci Trepec. Ostal ako maják, že aj tu (teraz už pod vodou) žili a pracovali ľudia. Tu mali svoje domy, svoje rodiny, svoje sady s výbornými jablkami a hruškami. Tu mali svoje polia, ktoré aj keď s veľkou námahou tak s radosťou obrábali. Tu bol ich svet, ich domov a ostala tu aj ich minulosť. Prítomnosť je taká aká je, nebudem o nej písať, a tak sme radi, že aspoň raz v roku tu môžeme prísť na túto odpustovú slávnosť do tohto malebného bieleho kostolíka na kopci, ktorý už roky odoláva samote. Stojí tu sám obklopený prírodou, týčiaci sa nad vodou ako maják, ktorý ukazuje cestu, ako maják, ktorý ukazuje ten správny smer – smer k Božskému Srdcu Ježišovmu ( „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Mt 11, 28-29).
Teraz zvlášť zvýrazňujem slovo maják, lebo sobotu dopoludnia 13. 06. 2015 tu bol pán Jaroslav Košuda (v blízkosti kostola má chatu), ktorý orezal stromy brániace výhľadu na kostol z Domaši, namontoval solárne panely a reflektor, ktorý bude v noci osvetľovať kostol – všetko sponzorsky – technika, práca aj materiál – úprimné Pán Boh zaplať. Teraz každý, kto bude ísť večer po Domaši, alebo po východnej ceste okolo Domaše smerom na Stropkov bude ho vidieť. Trochu som odbočil, ale nedalo mi aby som to nespomenul. Takú prípravu ako sme mali toho roku som ešte nezažil. Jediné, čo sme mali dohodnuté, teda dve veci a to prvá, že sa stretneme sobotu 13. 06. 2015 o 0900 pred farou a druhá, že nocľah máme zabezpečený na Dobrej na chate. Dávame sa dokopy. Trvá to viac ako polhodinu. Veci, ktoré nám Miro Bača ml. privezie na Domašu, sme zložili na fare. Po požehnaní od otca Mareka konečne o 0940 vyrážame. Ideme vo dvojiciach tesne za sebou. Počasie nám praje. Slniečko svieti, teplomer ukazuje 37°C a vetrík skoro vôbec nefúka. Iba sem tam proti nám zafúkal, aby sme nezabudli, že aj on je tu. Je sobota a k nášmu počudovaniu je veľa kamiónov na ceste. Na výpadovke sme stretli kolónu maďarských kamiónov (asi päť za sebou) a po krátkej chvíli druhá kolóna - poliaci. Pred Majerovcami si dali chlapci rýchlovku. Chceli prekročiť 50 km/h aby aj na nich zasvietil čierny displej červenými písmenami s textom „SPOMAĽ“ , ktorý je osadený hneď na začiatku dediny. Nestalo sa. A tak kľudným tempom pokračujeme ďalej. Trasu ešte nemáme vôbec vybratú. Dohodli sme sa, že ju vyberieme až v reštaurácii Podčičva, kde je naša prvá prestávka. Tu si už pravidelne dávame dobre vychladenú čapovanú kofolu.
1010 prichádzame do reštaurácie. Vyberáme trasu. Na výber máme dve možnosti. Prvá – smer Benkovce - Slovenská Kajňa – Dobrá – Detrik – Hanušovce nad Topľou – Giraltovce – Francovce – Kručov – Lomné – Bžany – Valkov – Trepec.
Druhá – smer Ondavské Maťašovce – Holčíkovce – Rafajovce – Ďapalovce – Piskorovce – Tokajík – Mrazovce – Lomné – Bžany – Valkov – Trepec. Vyberáme si tú druhú trasu, lebo z mojich osobných skúseností tu auto prejde tak raz za jednu hodinu. Chlapci majú hlad a chuť na hranolky. Upozorňujem ich, že po našej trase je najbližšia otvorená reštaurácia až na Valkove, tak ak chcú jesť, tak teraz a tu. 1050 po druhých raňajkách vyrážame. Všade je kľud a pohoda. Premávka skoro nulová. Prechádzame obcami Ondavské Maťašovce, Žalobín, Jasenovce, Giglovce, Holčíkovce. Upozorňujem chlapcov, že druhá zastávka bude pri kaplnke Panny Márie v Rafajovciach. Je to známe gréckokatolícke pútnické miesto. Kaplnka je za obcou smerom na Ďapalovce asi 200m od hlavnej cesty. Všetko je tu ohradené, krásne upravené, čisto a pred kaplnkou je prameň, pri ktorom už boli registrované mnohé uzdravenia. Sú tu aj lavičky pod stromami, takže človek si tu môže aj v tej najväčšej horúčave posedieť iba pri zvuku vtákov a zurčiacej vody z prameňa a v tichu porozjímať.
1140 prichádzame ku kaplnke. A tu pri schádzaní z hlavnej cesty sa stala Mišovi nepríjemná vec. Praskol mu špic na zadnom kolese. Keďže na svojom cestnom bicykli má tých špicov pomenej ako na ostatných bicyklov, jeden prasknutý špic znamená vyradenie bicykla z ďalšieho používania. Rado Bača volal domov rodičom, aby nám priviezli náhradný bicykel. My tento Pánom Bohom darovaný čas využívame na osobnú modlitbu, tiché rozjímanie a malú konzumáciu jedla. Meníme vodu vo flašiah. Táto voda má čosi do seba. Je výborne studená ale pritom sa dá piť bez problémov, plnými dúškami. Keď si už každý nabral vody, Rado zahlásil: „Zastavte vodu. Kto bude platiť účet?!“ Na jeho otázku zaznela odpoveď z mojich úst: „Tento účet platí sám Pán Boh.“ Konečne o 1235 dorazil druhý náhradný bicykel. Kvôli cyklistickej obuvi meníme na ňom pedále a 1245 vyrážame. Cesta je pokojná. Žiadne autá, žiadna premávka. Vychádzame z Piskoroviec smerom na Tokajík (je tam taká strmá cesta ako za Banským smerom na Herľany) a tu som ja nestačil s dychom. Hore kopcom potrebuje moje telo viac kyslíku. Nohy boli v poriadku, bicykel tiež, ale ten horúci vzduch sa nedal dýchať. Teplomer ukazoval 37,6°C a kým som vytlačil bicykel hore tak až 41,5°C. Nebol som sám, čo som to v tej horúčave hore kopcom vzdal. Pripojil sa ku mne aj Matej Bača a pred vrcholom aj Jakub Demčák. Ostatní nás už čakali v tieni stromov za kopcom. Odmenou za tento kopec nám bola cesta dole z kopca do dediny Tokajík, kde som mal skoro v kuse ruky na brzdách a tachometer mi miestami ukazoval až 60,7 km/hod.. V Tokajíku stojíme pri pomníku a robíme si foto na pamiatku. Pre tých mladších narodených píšem, že za druhej svetovej vojny Nemci všetkých chlapov z dediny vyvraždili a celú dedinu vypálili, pretože pomáhali partizánom. Ešte jeden neveľký kopec cestou cez les a vchádzame do dediny Mrazovce. Odtiaľ už iba mierne dole kopcom až ku hlavnej ceste smerom na Stropkov. Prichádzame postupne k hlavnej ceste. Keď sme už všetci, spoločne vyrážame hlavnou cestou späť, smer Vranov nad Topľou. Asi po 300 metrov je odbočka na Giraltovce a za mostom odbočujeme doľava, smer Valkov. Za dedinou Bžany sa voľne pasú za ohradou býky, kravy aj s teliatkami. Máme voči tomuto početnému stádu rešpekt a tak bez zbytočných gestikulácii a pokrikovania prechádzame ďalej. Vo Valkove už stojí závora a vyberá sa mýtne. Keď sme im povedali, že sme cyklopútnici a ideme do Trepca na odpust, videli naše dresy a nápisy na nich, mýto je nám odpustené a my pokračujeme ďalej. Teraz ideme konečne na obed.
1410 prichádzame do hostinca Rumpeľ. Je tu všade plno. Akurát máme šťastie, že sa nám uvoľnil stôl a tak sme si mohli všetci posadať. Vzhľadom na skutočnosť, že je tu už všade plno, ako keby už boli prázdniny a dovolenky, taká rýchla je aj obsluha. Obedňajšia prestávka mala skoro hodinu a pol. Upozorňujem chlapcov, že cestou do Czestochowej si takéto dlhé prestávky nemôžeme dovoliť.
1535 vyrážame. Dnes nás čaká už iba cesta cez les. Prvá etapa na Trepec a druhá na Dobrú. V lese je príjemne. Chládok. Sem tam blato ale vo väčšine sa dá obísť. O 1556 prichádzame ku kostolu na Trepec. Tu už je všetko spravené. Nemáme už ani s čím pomôcť. Rodiny, ktoré tam boli od rána už odišli. Ostala iba rodina Mižova. Tá nás počastovala výbornými domácimi koláčmi a perfektne vychladenou vodkou. Poviem vám, dobre nám padol taký jeden pohárik (skôr od smädu). Obdivujeme prácu na kostole, v kostole a v jeho okolí. Ideme sa konečne okúpať. Pod kostolom je taká malá zátoka a tá je skoro stále v tieni a ešte je tu aj prítok studenej vody z lesa, tak tá voda nebola práve najteplejšia. Ale po chvíli si telo zvyklo a už to bolo v pohode. Vraciame sa späť do kostola. Niekedy sa posťažujem na súčasne výdobytky vedy, že mobilný telefón má už v sebe skoro všetko, len keď chcem telefónovať, tak sa nedá. Teraz som bol rád tomuto výdobytku, lebo som sa chcel s chlapcami pomodliť Litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu a moja modlitebná knižka bola v druhom vaku. Jakub Demčák vytiahol svoj mobil a tak sme sa všetci spolu pomodlili. Po krátkej rozlúčke o 1700 vyrážame na poslednú etapu našej dnešnej cyklotúry – na Dobrú, na chatu spať. O dvadsať minút neregistrujem v našej kolóne Rada. Vraciam sa späť. Rado má nový cestný bicykel, ktorý nie je prispôsobený na takéto cesty a tak chytil prvý defekt. Po 25 minútach sme defekt opravili a pokračujeme v ceste. 1815 prichádzame na Dobrú. Aj keď je ešte len 13. 06. je tu poriadne rušno a sezóna je už v plnom prúde. 1830 prichádzame na chatu, skladáme svoje veci a vykladáme veci z auta. Prezliekame sa a ideme sa okúpať. Ideme spláchnuť ten prach, ktorý sa na nás nalepil na ceste z Trepca. Prichádza k nám aj Fero Baník a tak ideme spolu k vode. My sa ideme najprv okúpať a Fero ide na terasu. Za chvíľu si už všetci sadáme spolu a dávame si, kto môže a chce pivo a tí druhí kofolu. Po krátkom rozhovore nás Fero opúšťa a my sa vraciame späť na chatu. Rozkladáme oheň a chystáme opekačku. 2147 je ukončenie opekačky a ideme všetci do chaty. Po malom ukladaní vecí si o desiatej večer dávame spoločnú modlitbu. Otčenáš, 3 x Zdravas, Sláva Otcu ... a individuálne poďakovanie za dnešný deň. Jakub otvoril Sväté písmo a Pán mu dal pre nás úžasné slovo – Ž 107,1-9 (oplatí sa prečítať). Po Korunke Božieho Milosrdenstva ideme späť.
Bilancia prvého dňa – spolu sme prešli 68,30 kilometrov, s priemernou rýchlosťou 20,7 km/hod. za 3 hodiny a 17 minút.
Deň druhý
O 0800 sme už všetci hore. Zaujímavé. Nemusel som nikoho budiť ako po ostatné cyklotúry. Je síce pravda, že tam sme mali budík o hodinu skôr, ale ... asi to robí ten čerstvý vzduch. Po raňajkách a káve začíname upratovať. Všetky veci, ktoré idú naspäť autom ukladáme na jednu kopu a 0935 odchádzame na Trepec. 1015 sme už všetci na Trepci. O 1030 prichádza Fero Baník a s ním aj Vierka Tkáčová(možno budeme mať nového člena, teda členku – uvidíme). Za chvíľu prichádza aj Peťo Kopaničák. 1055 prichádza o.Marek a s ním aj o.Ondrej Kentoš z Baziliky Minor vo Vranove nad Topľou, ktorý je dnes hlavným celebrantom. Z auta vystupuje aj duchovný otec zo Slovenskej Kajne a za ním moderátorka a kameraman z STV2. Kamerovali skoro celú odpustovú slávnosť a po nej robili reportáže. O.Ondrej v homílii hovoril, že ako sa jemu ťažko odchádzalo z domu a pritom odchádzal sám a dobrovoľne, lebo chcel odísť ale vedel, že sa stále má kde vrátiť. O to viac chápe bolesť v srdci tých, ktorí toto miesto museli opustiť nedobrovoľne a s tým, že sa sem už nikdy nevrátia. Je to veľká symbolika, že práve ich kostol je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu, lebo ono chápe ich bolesti a je tu pre nich stále otvorené. Cykloklub FPM mal tú česť prečítať prosby. Po odpustovej slávnosti sme sa išli okúpať. Voda dnes bola oveľa teplejšia ako včera. Po kúpeli obed a 1340 odchod späť na chatu. Bolo zvláštne, že keď som vyšiel z vody videl som motýľa – dúhovca. Hovoril som mu aký je krásny a chválil som Pána za tohto krásneho motýľa. On za chvíľu priletel ku mne a sadol si mi na plece. Sedel tam celý čas. Chodil som hore dole. Do kostola, k vode, do sakrestii a okolo kostola. Ani sa nepohol. Iba z času na čas otvoril svoje krídla aby ukázal svoju krásu aj ostatným ľuďom. Aj keď nerád, ale tesne pred odchodom som ho musel odohnať, lebo som si potreboval obliecť dres Cykloklubu FPM. Na spiatočnej ceste nás chytil dážď ešte v lese. Nám je to už jedno, lebo ideme domov. Akurát bicykle sú špinavé a tak po príchode domov dostávajú kúpeľ. 1420 prichádzame na chatu, nakladáme veci do auta a 1445 v takom pohodovom tempe odchádzame domov. 1609 prichádzame do Čemerného k nášmu kostolu. Ďakujem všetkým účastníkom za disciplínu a so znamením kríža odchádza každý domov.
Konečná bilancia – spolu za dva dni sme urazili 108,64 km(nedeľa – 47,94 km) s priemernou rýchlosťou 19,1 km/hod. s celkovým čistým časom na bicykli 5 hodín a 40 minút.
Účastníci cyklopúte: Marek a Šimon Kuruc, Mišo Jenčo, Matej a Rado Bača, Jakub Demčák, Paľo Fincický a Peter Tóth. Sobotu na otočku k nám na chatu ešte prišiel Fero Baník. Nedeľu na Trepci sa k nám ešte pridali Fero Baník, Vierka Tkáčová a Peťo Kopaničák.
Ďakujem Pánu Bohu, že sa o nás tak úžasne stará, že sme na ceste nemali žiadne úrazy, ani nejaké veľké poruchy na bicykloch a že sme všetci zdraví a bez problémov došli domov, k svojim rodinám. Ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli aj technicky – rodine Bačovej, za prívoz bicykla do Rafajoviec a Mirovi Bačovi ml. za prevoz našich vakov na chatu a z chaty. Ďakujem rodine Demčákovej, že nám poskytla chatu na prenocovanie. Ďakujem všetkým, ktorí ste nás sprevádzali modlitbami a myšlienkami. Ďakujem aj tým, ktorých som nespomenul a pomohli nám k bezpečnému zvládnutiu tejto cyklopúte. Pán Boh zaplať všetkým!
Peter Tóth