Tento vianočný čas je veľmi krásnym obdobím, nielen pre deti, ale aj pre nás „dospelákov“. Snažíme sa byť sentimentálni,  pomáhať iným, konať dobro, spolu rodinne tráviť viac času. Hodnotíme predchádzajúci rok, čo sa nám podarilo spraviť, čo nie. Dávame si predsavzatia a prajeme si, aby tej uponáhľanosti a stresu bolo menej. Jedno vianočné prianie mi hlboko utkvelo v mysli: „Nech vaše srdce vonia medom a každé slovo začína sa chlebom.“

Med a chlieb symbolizujú našu námahu, našu prácu, dávajú nám život. To, čo nám dáva život je láska. Vďaka nej každá námaha, každé trápenie, každé odriekanie má zmysel. Z nej sa všetko rodí. Narodila sa tak jednoducho, tak ponížene. Našli ju tí, čo ju hľadali. Neprestaňme nikdy hľadať lásku v Bohu, v ľuďoch, v blížnych. Majme otvorené oči srdca a duše. Ďakujme za tento veľký dar, že Boh Emanuel je Boh s nami, prišiel medzi nás a chce prebývať s nami stále. Keď si utrápený, nepochopený, osamelý, keď necítiš Vianoce v dare narodenia Lásky, skús ďakovať aj za to. Boh je tu stále. On nie je sentimentálny, On je živý. Chce, aby sme aj my mali skutočný život. Buďme vďační za dar chleba... za tak neobyčajne obyčajné dary ako sú rodina, práca, rozum, srdce i všetko na čo si spomenieme. Lebo časovo prejdú Vianoce veľmi rýchlo, mnohí už hovoria na sv. Štefana, že už končia. Ale pamäťou a citom sa môžeme postarať o to, aby tieto Vianoce v nás ostali tak dlho, ako budeme chcieť. Prajem nám všetkým, aby sme mali láskavý rozum a rozumné srdce. Nech sú obe - aj rozum, aj srdce na správnom mieste – u Boha. A v symbolike štedrých Vianoc buďme štedrí, ako boli traja mudrci; majme vieru, akú mali pastieri; úprimnú lásku a pevnú jednotu, akú mala svätá rodina.