V spolupráci s odborníkmi z Ministerstva zdravotníctva, Úradu verejného zdravotníctva a
zástupcov cirkví pôsobiacich v Slovenskej republike vznikol súbor opatrení, ktoré sú pre
cirkevné spoločenstvá až do odvolania záväzné pri slávení bohoslužieb a ďalších podujatiach.
Opatrenia sa odvíjajú od toho, do ktorej z troch definovaných kategórií cirkevné spoločenstvo
aktuálne spadá. "Semafor" s farebnými kategóriami a podrobnými pokynmi pre poskytovanie
duchovnej služby počas 2. vlny pandémie Covid-19, ako aj aktualizovanú tabuľku kategórií
podľa okresov možno nájsť na tomto linku: https://www.tkkbs.sk/semafor.
Čo sa týka počtu osôb pri bohoslužbách, pre kostoly v žltej a červenej zóne platí pravidlo
zachovania odstupov medzi veriacimi na spôsob "šachovnice" - tak pri sedení ako aj pri státí
- samozrejme, s výnimkou členov tej istej domácnosti. Konkrétny počet je teda limitovaný
dimenziami chrámu.
Veriacich, ktorí patria do rizikových skupín opísaných v semafore, a samozrejme tých, ktorí
pociťujú príznaky ochorenia, treba vhodným spôsobom uistiť, že v týchto okolnostiach nie sú
viazaní povinnosťou účasti na nedeľnej bohoslužbe a je potrebné, aby zostali doma, kde môžu
sledovať prenos liturgie cez rádio, televíziu, prípadne internet.
Veľmi dôležitá je správna a neustála katechéza, čo sa týka rozdávania svätého prijímania do
rúk. Treba opakovane, najlepšie pri každej bohoslužbe pred svätým prijímaním pripomínať
nevyhnutnosť zachovania náležitej úcty a správneho spôsobu prijatia do rúk, ktoré je teraz
dovolené na základe rozhodnutia slovenských biskupov. Veriacich treba vyzvať, aby si rúško
zložili až tesne pred prijatím. Kto v individuálnom prípade z vážneho dôvodu nemôže prijímať
do rúk, nech príde celkom na záver radu prijímajúcich a rozdávateľ nech mu podá Eucharistiu
do úst - a následne si dezinfikuje ruky.
Pokiaľ by duchovný spozoroval príznaky koronavírusu priamo u seba, u svojich
spolupracovníkov či u veriacich v kostole, treba sa riadiť kategóriou 1 - červená farba, hoci sa
daná farnosť môže nachádzať v "zelenej zóne". Je veľmi potrebné, aby veriaci dôsledne
rešpektovali pokyny svojich duchovných a nimi poverených organizátorov.

(www.tkkbs.sk; pripravil Marcel Stanko)

Po dlhých debatách pred 150 rokmi Prvý vatikánsky koncil nakoniec 18. júla 1870 za
neprítomnosti protestujúcej koncilovej menšiny slávnostne vyhlásil dogmatickú konštitúciu
Pastor aeternus.
Tento cirkevný dokument, ktorý ihneď schválil Pius IX., mal byť pôvodne prvou časťou
obšírnejšej dogmatickej konštitúcie o cirkvi, ale to sa nenaplnilo z dôvodu predčasného
ukončenia koncilu po obsadení Ríma Talianmi a konci cirkevného štátu 20. septembra 1870.
Dogmatická konštitúcia Pastor aeternus obsahuje štyri kapitoly: o Kristovom ustanovení
apoštolského primátu v blahoslavenom Petrovi; o stálom zotrvávaní primátu blahoslaveného
Petra v rímskych veľkňazoch; o moci a podstate primátu rímskeho veľkňaza; o neomylnom
učiteľskom úrade rímskeho veľkňaza.
Vo štvrtej kapitole dogmatickej konštitúcie Pastor aeternus je rímskemu biskupovi pripísaná
neomylnosť v prípadoch, keď sa vyjadruje „ex cathedra“. Čo však znamená „ex cathedra“?
Spomenutá konštitúcia odpovedá: „Keď svojou najvyššou apoštolskou autoritou z úradu
pastiera a učiteľa všetkých kresťanov definuje náuku viery alebo mravov, ktorá má byť
zachovávaná celou cirkvou.“ Podľa Klausa Schatza „od roku 1870 došlo len jediný raz k
jednoznačnému výroku ex cathedra, totiž v roku 1950 k definícii telesného nanebovzatia
Božej Matky – inak sa pápežský učiteľský úrad pohyboval v oblasti nedefinitívnych
rozhodnutí“.
Katolícka cirkev sa na Prvom vatikánskom koncile definíciami pápežstva pokúsila určiť svoje
miesto v sekularizujúcom sa svete. Keď už prestali byť samozrejmosťou kresťanské
spoločnosti, cirkev sa zamerala na svoj vlastný inštitucionálny stred. Jurisdikčný primát
pápeža je výrazom cirkvi, ktorá sa predovšetkým vnútorne emancipuje od štátu tým, že má
svoj vlastný jednotiaci článok. A dogma o neomylnosti pápeža poskytuje istotu cirkvi
zhromaždenej okolo pápeža na jej ceste.

(www.postoj.sk; pripravil Marcel Stanko)