Som práve na dovolenke aj s jedným zo svojich dobrých priateľov, ktorý je v Taliansku farárom. A povedal mi takú zaujímajú myšlienku, ktorá sa hovorí v Taliansku: „Epifania ogni festa porta via,“ čo v preklade znamená: „S epifániou končia sviatky.“ Epifánia je grécke slovo, ktoré znamená „zjavenie“. Čiže sviatkom Zjavenia Pána alebo ľudovo sviatkom Troch kráľov odchádzajú alebo končia vianočné sviatky. 

Ako povedal môj ďalší priateľ pôsobiaci v Nemecku, ale pochádzajúci z východného Slovenska, v zemplínštine sa to povie jednoducho: „Ta už po šviatkoch.“ Je to zaujímavá a pravdivá myšlienka. Naozaj sa vianočné sviatky končia. Zároveň som sa nechal inšpirovať svojim talianskym priateľom aj v otázke: čo mi po Vianociach zostalo? Rozobrali sme stromčeky, odstránili svetlá, niekde už aj vianočnú výzdobu či jasličky a vracajú sa všedné dni naplnené prácou a štúdiom. Otázka však zostáva: čo mi po Vianociach zostalo?Čo nemusím odstrániť ako zbytočnosť pre môj život resp. zbytočnosť pre moje všedné a bežné dni? Aké by to bolo krásne, keby niekto povedal „ja som našiel nové svetlo alebo nový zmysel alebo novú odvahu do svojho života...“ Priniesli nám Vianoce, teda presnejšie, odnášame si z Vianoc niečo inšpiratívne do každodenného života? Alebo nejaký nový či posilnený zdroj, z ktorého čerpáme silu a entuziazmus v každom dni? Či nové myšlienky alebo nápady ako ďalej? Ak je odpoveďou „áno“, je to super. Ak „nie“, je to zlé. Ale ešte stále máme čas, lebo ešte stále žijeme. A myslím, že táto úvaha prichádza aj vhod preto, lebo niekedy je dobré sa na zážitky a čas v minulosti pozrieť troška s odstupom. A tento čas prichádza. Vyprosujem vám ešte silu sa zastaviť a pokúsiť sa nájsť niečo resp. si uvedomiť niečo, čo si vezmeme z Vianoc okrem všetkých tých materiálnych darčekov a zážitkov z jedla. Táto investícia nášho času určite prinesie svoje ovocie.