Roy Campanella, americký športovec (1921-1993), jeden z najlepších hráčov histórie v bejzbale sa takto vyznal: Žiadal som od Boha silu, aby som sa mohol presadiť, urobil ma slabým, aby som sa naučil pokore. Žiadal som od Boha zdravie, aby som mohol robiť veľké veci, ochorel som, aby som mohol robiť niečo hodnotnejšie. Žiadal som od Boha bohatstvo, aby som mohol byť šťastný, dostal som biedu, aby som sa stal múdrym. Žiadal som od Boha moc, aby ma ľudia velebili, dostal som bezmocnosť, aby som cítil potrebu Boha.

Žiadal som od Boha všetko, aby som mohol mať radosť zo života, dostal som život, aby som sa mohol radovať zo všetkého. Nedostal som nič z toho, čo som žiadal, ale dostal som všetko, v čo som dúfal.Takmer proti mojej vôli, boli moje modlitby vypočuté. Som najbohatší z obdarovaných. Veľmi zaujímavé myšlienky a postrehy. Asi sa v nich nájdeme viacerí, keď nie skoro všetci. Všetci žiadame o úspech, zdravie, možno bohatstvo, moc, slávu, šťastie. A sme smutní a častokrát nahnevaní na Boha, alebo sa aspoň čudujeme, že nevypočúva naše prosby. Lenže náš Boh je naozaj iný. Touto nedeľou – Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Prenesene by sme mohli povedať, že vstupujeme spolu s Ježišom na osliatku – mláďati oslice. Ježiš nezoberie koňa – statné a honosné zviera, ale vezme osliatko. Nízke a nehonosné zviera. Ježiša, keď chcú vymenovať za kráľa po zázračnom rozmnožení chlebov, utečie a stratí sa. Nechce upriamovať na seba pozornosť a ide aj k iným ľuďom napriek tomu, že tam, kde je chcú, aby ostal. A hlavne – u Ježiša môžeme pozorovať, že sa na všetko pozerá z perspektívy neba – večnosti. A toto je asi najpodstatnejšia vec, ktorá nám vysvetľuje celé Božie myslenie. Práve v tomto sa skrýva jedna z dôležitých odpovedí na to, prečo nás Boh stále nevypočuje, prečo nám nedá stále všetko to, o čo prosíme. Neprospelo by nám to pre našu večnosť. Ak to pochopíme, pochopíme aj daného amerického športovca, ktorý to krásne napísal. Vystihol najpodstatnejšiu vec a úlohu na svete – rásť vo vzťahu s Bohom a že taktika Boha je – privádzať nás bližšie k sebe. Zároveň nám bude jasné, že cesta nahor tak v tomto svete, vo svojom charaktere ako aj nebeskom kráľovstve vedie cez cestu nadol – k väčšej pokore, odovzdanosti Bohu, vzťahu s Ním a dôvere v Neho.