“Čo by mal človek robiť, aby sa stal kňazom? Kde sa predávajú vstupenky? Nie, tie sa nepredávajú. V tejto veci sa iniciatívy ujíma Pán. Pán povoláva. Volá každého, koho chce, aby sa stal kňazom.“ Tieto slová povedal pápež František počas stredajšej generálnej audiencie 26. marca tohto roku, keď sa zaoberal sviatosťou kňazstva. Skutočne na povolanie ku kňazstvu neexistujú žiadne vstupenky. Ba dokonca, nikto sa pre kňazstvo nemôže vybrať spomedzi ľudí, lebo stále platia slová: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ (Jn 15,16a) „Povolanie si nevyberáme my, ale sme vybraní pre povolanie.“ (kard. Piacenza) Ja, ako kandidát na kňazstvo, môžem povedať, že aj v mojom prípade nie ja som si vybral toto povolanie, ale bol som vybraný Pánom na toto povolanie.

Som si vedomý toho, že už od malička sa mnohí ľudia modlili za moje povolanie a Pán ich vypočul. Často som už ako malý miništrant počúval od ľudí: ja sa modlím, aby si bol kňazom. Vtedy som sa nad tým nezamýšľal, ale prišiel čas, keď sa bolo treba rozhodnúť a ja som cítil, že Pán ma volá do tejto služby. Vtedy som si až uvedomil, že ľudia, ktorí za mňa prosili, si ma doslova „vymodlili“ pre toto nádherné povolanie. Tieto modlitby ľudí neprestali, ba dokonca som si istý, že sa posilnili mojim vstupom do kňazského seminára. Dnes ešte častejšie počúvam: modlíme sa za teba. Keď prídem do svojej farnosti, nesmierne si vážim každého jedného farníka, pretože viem, že moje povolanie je výplodom ich modlitieb. Bola a stále je to od nich nielen materiálna pomoc, ale predovšetkým duchovná. A „povolanie to je život, ktorý treba žiť, láska, ktorú treba prijať a odplatiť a celok na darovanie Bohu i ľuďom.“ (kard. Piacenza) Samozrejme vážim si každého jedného človeka, kdekoľvek som a na ktoromkoľvek mieste. Nedá sa spočítať koľko ľudí sa za mňa modlí a takto duchovne ma podporuje. Je istotne veľa aj takých, o ktorých ani neviem a možno ani nikdy sa nedozviem, že sa za mňa modlili, či modlia, hoc len akúkoľvek strelenú modlitbu. Som za to nesmierne vďačný, pretože modlitby potrebuje každý z nás, no o to viac tí, ktorí sa zasvätia do takejto služby, pretože Zlý nespí ani v tejto oblasti, ba o to viac útočí. Povolanie, to je nezaslúžený dar od Boha, ktorý sa k nám vo svojej nesmiernej milosti sklonil a povolal si nás. A tento „čas prežitý v seminári možno opísať v obraze Dobrého Pastiera, ktorý si vezme ovcu na svoje plecia.“ (kard. Piacenza) Tento dotyk Dobrého Pastiera, ktorý si k sebe privíňa ovečku, často pociťujem v modlitbe pred bohostánkom. Odtiaľ plynú mnohé milosti a odtiaľ sa dá mnoho čerpať. Na záver chcem poprosiť všetkých vás, aby ste v modlitbách pamätali na nás - seminaristov, ktorí sa pripravujeme na kňazstvo, ale aj na našich kňazov, aby vytrvali vo svojej službe. A osobitne sa obraciam na Vás mladých, ktorí cítite túto túžbu, že Vás Pán volá pracovať vo svojej žatve: Nebojte sa odpovedať Pánovi na Jeho volanie, lebo iba ak povieš Bohu svoje „áno“ bude tvoj život zaujímavý a plný dobrodružstva. 

(Peter Malinovský)