Opäť len človek musí ostať v úžase, keď uvažujem nad tým, že v tomto roku slávnosť sv. Petra a Pavla vychádza v nedeľu, v deň, kedy je aj oficiálne bohoslovec Peter Malinovský posledný deň v našej farnosti – menovec sv. Petra. Zároveň sa nám tento deň prelína aj s odpustom v Trepci pri príležitosti Najsv. Srdca Ježišovho. Petrovi sa končí jeho pastoračný ročník, na ktorý bol pridelený do našej farnosti. Keď sa vrátim na začiatok, čiže rok dozadu, pamätám si, že ma oslovil rektor kňazského seminára, či by som nezobral bohoslovca na pastoračný ročník na rok. Nuž, pravdupovediac, nevedel som si predstaviť, čo to všetko obnáša, ale povedal som, že dobre. A prosil som Boha o to, aby to prinieslo svoje ovocie podľa Jeho vôle a bol som tak ja ako aj ostatní dobrým nástrojom v Jeho rukách pre neho.

A prešiel rok. Rýchlo ako voda. A ja som začal zisťovať veľmi rýchlo, že bol poslaný Bohom do našej farnosti v pravý čas. Ak znie otázka, že „prečo?“, tak odpoveď je: zistil som, že má hlboký vzťah a bavia ho veci, ktoré mňa až tak nebavia a nemám k nim vypestovaný taký hlboký vzťah – liturgia a kancelária. Dopĺňal to, čo chýbalo mne. Čakala nás slávnosť posviacky nášho nového kostola, kde je to liturgicky veľmi náročné pripraviť. Peťo to zvládol výborne. A druhá oblasť - kancelária – matriky, dokumenty, knižnica... Veľmi veľa práce a veľmi dôležitej. Aj to je za ten rok v poriadku a všetko je na svojom mieste. A tento vzťah k liturgii a kancelárii ho sprevádzal celým rokom pôsobenia u nás pri všetkých slávnostiach a papierových robotách. Je tu však ešte jedna veľmi dôležitá vlastnosť, ktorú si so sebou do farnosti doniesol a ktorá ho sprevádzala pri všetkých ostatných činnostiach – od práce s mládežou, deťmi, chorými až po pečenie baránkov a oblátok. Tá vlastnosť sa volá – otvorenosť. Viete, keby hovoril na všetky ponuky aktivít, že „nie..., netreba...., načo..., zbytočne..., ja neviem...“ a pod., tak by tu nemal dokopy čo robiť. Ale bol naplno  zaneprázdnený práve kvôli tomu, že bol otvorený na všetky ponuky, ktoré prichádzali. A to je obrovská devíza do kňazstva. Byť otvoreným pre ľudí a ich potreby. K záveru som si nechal najdôležitejšiu vec, ktorá za tým všetkým je: modlitba. Od začiatku som videl, že Peťo má veľmi veľký vzťah k modlitbe. A to je základ. Bez toho všetko ostatné stráca svoju hodnotu... Peťo, ďakujeme, že si tu bol, nech ti to Boh odplatí a budeme na Teba myslieť v modlitbách, aby si s Božou pomocou putoval na svojej ceste kňazstva a rozvíjal to všetko dobré, čo Boh do teba vložil.