Pred týždňom som písal v úvodníku o násilnostiach predovšetkým na kresťanoch vo východných krajinách. Dnes vám chcem predostrieť jeden krátky príbeh novinára spolu s odpoveďami pre nás veriacich.

Tento článok bude krátený a je prevzatý z www.cestaplus.sk. Jeho autorkou je Kelly Givens. Nezávislý vojnový korešpondent James Foley bol 19. augusta sťatý moslimskou teroristickou skupinou Islamský štát (IS). Po vzdušných útokoch USA bol zajatý v Sýrii v r. 2012. Predtým, v apríli 2011, bol väznený v Líbii. Žil neúnavne svoje povolanie - ukazovať svetu utrpenie utláčaných. Priatelia, rodina a jeho rodičia opisujú Foleyho ako muža viery. Počas väznenia v Lýbii napísal Foley list svojej alma mater - Marquette Univerzite. Spomínal, ako ho počas väznenia modlitby posilňovali a pomáhali mu udržať si myseľ v stave bdelosti. Modlitby ktoré sa modlil spolu s ostatnými zajatými, sa modlili "spolu a nahlas. Dávalo to energiu, vysloviť spoločne naše slabosti a nádeje, akoby v konverzácii s Bohom, viac než potichu a osamote." Čo môžu robiť kresťania, keď sa stretnú tvárou v tvár s takouto ohromujúcou tragédiou? 1. Vzdávajte vďaky. Po tsunami v r. 2011, ktorá zdevastovala Japonsko, Cliff Young píše o čelení nepredstaviteľnému nedostatku. "Táto tragédia mi pripomenula, že mám byť vďačný každý deň za každé požehnanie, ktoré sa mi dostáva - Ježiš, život, rodina, priatelia, zdravie, mier, sloboda, Cirkev, príležitosti..." 2. Robte veci s úmyslom. Opäť, Cliff píše, "V poslednom roku, som našiel dve slová vyryté vo svojej mysli - rozvážny a úmyselný. Verím, že Boh chce, aby som bol viac rozvážny a mal úmysel vo všetkom, čo robím. Cítil som, že ma vedie k tomu, aby som určil konkrétny význam (takmer) všetkému, čo robím alebo čo mám v pláne vykonať, alebo to radšej nerobiť. 3. Pamätajte na to, kto vládne. Deň po 11. septembri, evanjelizátor Luis Palau napísal: "Udalosti sa nikdy nedostanú spod Božej vlády, hoci sa môže zdať, že Bohu chýba moc alebo prehľad o tom, čo sa deje na našej malej planéte... Aj vtedy, keď sa stanú tragédie, Boh vládne. Nestane sa nič, čo najprv neprejde Jeho milujúcimi rukami." 4. Obráťte sa k Domovu. Možno najviac upokojujúcou vecou je to, že tento svet, a všetok chaos a zlo v ňom, je dočasné. Palau píše, "Keď milovaní zomrú v tragických nehodách alebo rukami krutých ľudí, je dobré pamätať, že tento svet nie je naším konečným domovom." Boli sme stvorení pre večnosť. Toto je iba prechodné obdobie, úvod, k tomu, čo Boh pre nás pomýšľa. Ak sa máme vysporiadať s tragédiou, musíme sa učiť pozerať na ňu cez pohľad večnosti. obr.radioglasdrine.com