Vieme, že Panna Mária sa zjavila v roku 1917, teda koncom prvej svetovej vojny, v časti Portugalska, ktorá patrí ku Fatime, v údolí Cova da Iria. Slovo „Iria“ v gréčtine znamená „mier, pokoj“, a tak samotné miesto zjavenia v období vojny sa symbolicky volá - Údolie mieru. S úlohou pripraviť zjavenia svojej Matky, Boh najskôr vyslal posla z neba. Určitým spôsobom pripravoval pastierikov na posolstvo, ktoré im mala priniesť už čoskoro Panna Mária. Tajomná osoba, ktorá sa pastierikom zjavila na jar 1916 sa predstavila tiež symbolicky ako anjel mieru a pri druhom zjavení ako anjel strážny Portugalska. Podľa starobylej cirkevnej tradície má každý národ anjela, ktorý je poverený jeho zvláštnou ochranou. V celej histórii Cirkvi to bolo po prvýkrát, kedy sa anjel pri svojom zjavení predstavil ako anjel strážny určitého národa. Žiadne krajiny si ho však špeciálne neuctievajú.
Úcta k anjelovi strážnemu Portugalska sa v tejto krajine rozšírila v súvislosti so zjaveniami Panny Márie a celé Portugalsko si tohto svojho anjela uctieva záväznou spomienkou 10. júna.
Málo sa vie o zjaveniach anjela v roku 1915. Vtedy Lucia, ktorá mala v tom čase iba 8 rokov, pásla ovce so svojimi kamarátkami na pozemku v Cabeco, kde sa im dvakrát pri modlitbe ruženca zjavil anjel. Videli ho ako niečo priesvitné, čo sa vznáša vo vzduchu. Deti nevedeli, čo to je. Lucia o tom chcela mlčať, ale jej kamarátky to rozniesli po dedine. Anjel vtedy nič nepovedal a po ukončení modlitby sa vzdialil. Lucia na to neskôr spomína, že možno sa tieto dve zjavenia udiali preto, aby pochopila súhlas anjela s modlitbou sv. ruženca a aj to, aby si našla vhodnejšiu spoločnosť pri pasení oviec, kde by sa mohla viac venovať modlitbe a tichu. Predchádzajúce kamarátky boli príliš hlučné a klebetné a posmievali sa jej. A práve v tom čase začali naliehať jej bratranec František a jeho sestra Hyacinta, že chcú pásť ovečky s Luciou. A tak sa Lucia vzdala spoločnosti ostatných dievčat a odvtedy pásla ovečky s Hyacintou a Františkom.
Na jar v roku 1916 došlo k prvému zjaveniu anjela týmto trom deťom. Jedného dňa, keď pršalo, deti si hľadali chránené miesto na svahu, aby sa mohli naobedovať a pomodliť sa. Našli si malú jaskyňu, kde sa uchýlili. Zrazu pri východe spozorovali, že sa k nim približuje postava pripomínajúca anjela. Anjel podľa detí vyzeral ako pekný mladík, priesvitný ako krištáľ. Povedal im, aby sa ho nebáli a predstavil sa ako anjel mieru. Lucia o tom píše: „Pokľakol na zem, sklonil čelo až k zemi a prikázal nám opakovať trikrát tieto slová: «Ó, môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím ťa za odpustenie pre tých, ktorí neveria v teba, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.» Potom vstal a povedal: «Tak sa modlite. Srdce Ježišovo a Márie vaše prosby vypočujú.»“
František anjela videl, ale nepočul nič z toho, čo anjel hovoril, a tak opakoval modlitbu iba podľa toho ako ju recitovali dievčatá až sa ju naučil naspamäť. Anjelove slová sa vryli tak pevne do pamäti detí, že na nich už nikdy nezabudli. Od tej doby trávili dlhý čas tým, že hlboko sklonení opakovali túto modlitbu, až niekedy zmorení únavou padali. Lucia okamžite navrhla, aby o tom nikomu nepovedali a tieto deti ju už poslúchli.
Jana Jenčová
Zdroj: Silva, F.,M.: Pasáčci z Fatimy