Bola to Panna Mária, ktorá si zvolila Fatimu a urobila ju známou po celej zemeguli. Odtiaľ šírila posolstvo ľudstvu. Ako už bolo spomínané, výber miesta nemohol byť lepší a výstižnejší – Cova da Iria – Údolie mieru alebo aj Údolie pokoja. To všetko nadobúda ešte väčší význam, keď si uvedomíme, že prvé zjavenie sa odohralo presne osem dní po tom ako pápež Benedikt XV. prikázal, aby bola do Loretánskych litánií pridaná invokácia „Regina Pacis, ora pro nobis“ – „Kráľovná pokoja, oroduj za nás“. Ide dokonca presne o deň, kedy Lenin v Leningrade vyhlásil svoje ateistické krédo: „Neexistuje Boh, neexistuje nebo.“ A hneď na to ako odpoveď prichádza priamo z neba Panna Mária a zjavuje sa trom nevinným deťom. To všetko sú ďalšie skutočnosti, ktoré zvyšujú čaro Fatimy.
A prečo si Panna Mária vybrala práve Portugalsko? Mariánska úcta patrila neoddeliteľne k dejinám Portugalska. Jeho územie je posiate chrámami ku cti Panny Márie. Po obnovení nezávislosti Portugalska prehlásil kráľ Ján IV. v roku 1646 za patrónku Portugalského kráľovstva Pannu Máriu, bez hriechu počatú. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 25. marca 1646, ktorý bol v tomto roku súčasne Kvetnou nedeľou a aj sviatkom Zvestovania Pána. Panna Mária sa tak stala nielen Patrónkou, ale aj Kráľovnou celého Portugalska. Od tohto dňa už králi a kráľovné Portugalska nenosili kráľovské koruny, pretože jedinou kráľovnou zeme sa stala Panna Mária.
V roku 1910 sa Portugalsko stalo republikou a v celej krajine sa začali útoky proti Cirkvi. Kresťanský ľud v krajine bol prenasledovaný za každý prejav viery. Krajinu zasiahla aj Prvá svetová vojna. A tak sa ľudia obrátili o pomoc na svoju patrónku a kráľovnú. V roku 1916 bola v celej zemi biskupmi a kňazmi zorganizovaná tzv. „ružencová kruciáta“, ku ktorej sa pripojilo mnoho mužov, žien aj detí zo všetkých kútov krajiny aj zo všetkých sociálnych vrstiev. Všetci prijali záväzok, že sa budú každý deň modliť ruženec za duchovnú obnovu krajiny a budú vystavovať obraz Panny Márie Ružencovej a vzdávať mu úctu. Tam, kde doteraz neboli ružencové bratstvá, začali sa zakladať a tie mali za úlohu aspoň v prvú nedeľu v mesiaci sa spoločne modliť ruženec za duchovnú obnovu krajiny a za mier vo svete. V celom Portugalsku sa tak zdvihol prosebný chór k oslave Panny Márie. Odpoveď nebies na seba nenechala dlho čakať.
Dňa 13. mája 1917 bola nedeľa a Lucia, František a Hyacinta išli v to ráno na sv. omšu už o šiestej ráno. Bolo chladné, ale suché ráno, sľubujúce slnečný deň. Po sv. omši sa deti ponáhľali domov a po skromných raňajkách už museli ísť pásť ovečky. A tak sa dve stáda – jedno Luciinej rodiny a druhé rodiny Františka a Hyacinty okolo deviatej vybrali na miesto v Cova da Iria. Po príchode na miesto sa najprv pomodlili ruženec ako im to prízvukovala Luciina mama a začali sa hrať svoju obľúbenú hru – stavať domček, presne na mieste, kde dnes stojí Ružencová bazilika. František sa ujal úlohy architekta a stavbyvedúceho a dievčatá prinášali stavebný materiál. Presne na poludnie ich činnosť prerušilo čosi, čo im pripadalo ako veľmi silný záblesk.
(Jana Jenčová)
Zdroj: http://www.santuario-fatima.pt/portal/