Stredu 11. 08. 2010 sme absolvovali cyklotúru na hrad Šariš. Traja sa prihlásili naisto. Jeden z nich vôbec neprišiel. Šiesti napísali možno, neprišiel nik. Nakoniec sme predsa odišli traja. Po zdvorilostnej čakacej dobe 5 minúť, sme o 08.10 s telefonickým požehnaním o. Mareka vyrazili. S malými zastávkami sme do Veľkého Šariša dorazili po dvanástej. Čakal nás výstup na hrad. Stretli sme tam jednu rodinu, ktorá bola na prechádzku aj so svojimi miláčikmi.
Mali dvoch psov – vlkodavy. Priznám sa, také veľké psy som ešte v skutočnosti nevidel. Vykračovali si ako levy, alebo medvede – taká kolísavá chôdza. Až keď boli bližšie som zistil, že sú to psy. Na vstupnej bráne cesty na hrad už stálo zopár áut z iných okresov, krajov a štátov. Obec Veľký Šariš má nadmorskú výšku 270 m n. m.. Hrad Šariš 570 m n. m.. Čakal nás výstup s prevýšením 300 m na trase dlhej 3, 36 km. Trvalo nám to skoro hodinu. Našiel sa vytrvalec (Fincický Paľo), ktorý vykrútil skoro až na hrad. My sme to už po pár metroch vzdali a bicykle sme tlačili až na hrad. Čím bližšie k hradu cesta bola strmejšia. Zdalo sa nám, že azda ani nemá konca. Ale to čo sa pred nami objavilo stálo za to. Vyšli sme z lesa a zrazu sa pred nami na čistinke ocitol majestátny hrad Šariš, resp. to, čo z neho zostalo. Zo všetkých tých hradoch, ktoré sme navštívili bol tento druhý (prvý je Spišský hrad) najväčší. Privítali nás krásne informačné tabule o histórii hradu a jeho súčasnosti, za nimi vchod a vstupná brána do hradu aj s vežou a priekopou. Veru, ak tam bol padací most, nebolo len také jednoduché dostať sa do hradu. Za vstupnou bránou sa nám otvorila scenéria ako keby sme sa vrátili o niekoľko rokov dozadu. Krásne vyčistená trávnatá plocha, kozy voľne sa pohybujúce medzi návštevníkmi hradu, dobové šiatre(stany) a skupinka mladých aktivistov, zachraňujúcich to, čo sa ešte zachrániť dá. Podľa dobových projektov, kresieb a iných informácii hľadali stratené alebo zasypané, či rozvalené múry jednotlivých budov hradu. Kamene ukladali na jednu kopu a potom keď to všetko vyčistili, začali nanovo stavať múr s pôvodných kameňov. Robia úplne zadarmo. Teraz tam boli študenti zo Slovenska, Španielska, Fínska, Francúzka, Nemecka a Japonska. Majú opravenú jednu vežu, v ktorej bývajú. Teraz späť k hradu. V strede hradu je na štvorcovom základe postavený palác. Z vrchu paláca je vidno naširoko-ďaleko celý kraj. Nádherne vidno aj kapušanský hrad. Hrady sa vždy tak stavali, aby jeden druhému mohol odovzdávať informácie vizuálnym spôsobom. Ktorý hrad bol kontaktný na druhej strane som nevidel a možno už ani neexistuje a upadol celkom do zabudnutia. Okolo paláca bola hlboká priekopa a za ňou smerom na sever boli umiestnené všetky hospodárske budovy. Dnes z nich zostalo iba časť múrov. Za palácom bolo nádvorie, v ktorom boli tiež objekty. Predpokladám, že to boli sklady(možno munície, vína a pod. a miestnosti pre vojakov. Celý hrad je obkolesený vysokým a hrubým hradným múrom, na ktorom je deväť veží. Chodili sme po hrade obdivovali a ani sme si nevšimli ako rýchlo ubieha čas. Keď som pozrel na hodinky, bolo 16.00 a najvyšší čas vyraziť na spiatočnú cestu. Dole z hradu sme to zvládli za niekoľko minút. Paľovi sa ozval priateľ, ktorý býva v tejto obci a tak sme zašli na krátku návštevu. Ukázal nám cestu, aby sme zase všetko neobchádzali. Napokon sme sa dozvedeli, že vedľa ich obce ide cyklistický chodník z Prešova, ktorý nás dovedie cez Sídlisko III až na Levočskú cestu k mostu cez rieku Torysa. Teda, píšem vám, je to paráda. Nemusíte dávať žiaden pozor. Na ceste sú iba cyklisti a korčuliari. Idete pomedzi les, stromy, proste super. Cesta naspäť išla oveľa rýchlejšie ako tam, až do času keď... Náš tretí člen cyklotúry bola moja dcéra Gabika. Posledný krát sedela na bicykli pred piatimi rokmi a teraz sa rozhodla, že ide so mnou. Na spiatočnej ceste už jej začalo ubúdať síl. A tak sme rýchlosť prispôsobili jej tempu. Prestávky sme mali iba vtedy, keď si potrebovala trochu oddýchnuť. S Božou pomocou a Gabikinou zaťatosťou sme domov došli tesne pred ôsmou večer. Odkedy robíme cyklotúry, táto bola najdlhšia. Cesta tam a späť merala 131,32 km(doteraz najdlhšia bola na Spišský hrad – 1. deň 117,43 km) a trvala nám tam 3 hodiny a 59 minút a späť 3 hodiny a 55 minút. Priemerná rýchlosť, keď počítame aj tlačenie bicykla na hrad, nám vyšla okolo 17km/hod. Čo je super, lebo rýchlosť skupiny vždy záleží od najmenej výkonného člena. Môžem smelo povedať za seba, ale aj za ostatných účastníkov, kto nebol a mohol ísť, môže ľutovať.
Peter Tóth, Cykloklub FPM