Pôstne obdobie je predurčené svojím obsahom k tomu, aby sme sa pustili do malej úvahy aj v tejto problematike. Takže najprv článok z www.hlavnespravy.sk, ktorý je krátený: V správe Oxfamu sa uvádza, že spoločné bohatstvo piatich britských najbohatších rodín má rovnakú hodnotu ako majetok 20 % najchudobnejšej populácie. V správe, ktorá bola zverejnená v pondelok s názvom „Príbeh dvoch Britov“, charitatívna organizácia spočítala, že päť najbohatších rodín Veľkej Británie má majetok v hodnote 28,2 miliárd libier (približne 33,7 miliárd eur).

Majetok najchudobnejších ľudí krajiny predstavuje 28,1 miliárd libier (približne 33,58 miliárd eur). Autori štúdie uviedli, že nové údaje sú "veľmi znepokojujúce“ a svedčia o "ekonomickom zlyhaní“ zo strany britskej vlády. Riaditeľ kampane Oxfam Bill Phillips uviedol, že z Británie sa stáva hlboko rozdelený národ s bohatou elitou, ktorej príjmy špirálovite rastú, zatiaľ čo milióny rodín sa snažia vyjsť s peniazmi. Správa tiež vyzýva vládu, aby prijala ďalšie opatrenia voči firmám a jednotlivcom, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní. Oxfam v januári zverejnil aj správu, ktorá uvádzala, že 85 najbohatších ľudí na svete má toľko peňazí ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí na tejto planéte – čo je polovica obyvateľov Zeme.  Keď som si to prvýkrát prečítal, napadla mi myšlienka Matky Terezy: „Problém sveta nie je v tom, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale že nedokážeme nasýtiť bohatých.“ Vzápätí som si spomenul na myšlienku, že „bohatým človekom nie je ten, kto veľa má, ale ten, komu najmenej chýba“. A napadlo mi tiež aj to, že my prakticky veľmi nevieme, čo je naozaj chudoba, lebo nevieme, čo je hlad a smäd. Vieme, čo je, keď si nemôžeme dovoliť kúpiť, čo by sme chceli, ale to nie je naozajstná chudoba. Je mi jasné, že na Slovensku je situácia iná ako vo Veľkej Británii, aj keď neviem, či nie podobná. Na záver tejto kratučkej úvahy snáď tri podnety na uvažovanie: 1. Boh nie je proti bohatstvu ako takému, ale proti nečestne zarobenému bohatstvu; 2. Boh apeluje na to, aby sme si srdce nepriviazali príliš k tomu, čo máme; 3. sme zodpovední za to, či sa vieme podeliť, lebo Ježiš „princípom chudobnej vdovy“ z evanjelia nás učí, že veľkosť daru nezávisí od samotnej jeho veľkosti, ale od toho, koľko mi ostane. Využitie času pôstu je aj o zodpovedaní a zorientovaní sa v týchto troch otázkach.