Musím sa priznať, že nepatrím medzi nadšencov počasia, ktorí každý deň a vždy najmenej deň dopredu sledujú, aké bude počasie. Ja sa tejto činnosti venujem tak priemerne päťkrát do roka v súvislosti s našimi odpustovými slávnosťami a inými významnejšími akciami. Asi je to preto, že častokrát je to 50/50 a dosť často sú odchýlky, čo aj chápem, lebo nedá sa presne určiť počasie na každý kilometer štvorcový našej krajiny. Napriek všetkému som si všimol jednu vec: akosi nám zmizli dve ročné obdobia zo štyroch a to jar a jeseň.

Buď je zima alebo je teplo až horúco. To typické jarné alebo jesenné počasie sa akosi skracuje skoro na pár za sebou idúcich dní alebo pár dní v nepravidelných intervaloch v rámci mesiacov. Vždy si spomeniem na ten krátky vtip, kde Eskimák v Grónsku hovorí: „V tomto roku leto pripadlo na utorok.“ Ináč je tam stále zima. Aj my už budeme pomaly počítať jar a jeseň nie na mesiace, ale na dni. Všimol som si v súvislosti s počasím aj iný moment a to sám na sebe ako aj na iných. Počasie ovplyvňuje to, akú máme náladu. Ak je slnečno a tak príjemne, tak máme dobrú náladu; ak je daždivo, tak horšiu; ak je nepríjemná zima, tak zlú; a vždy zlú náladu vtedy, ak nie je počasie podľa nášho chcenia a je to jedno, či je horúco, sucho, mokro, hmlisto, oblačno, veterno a pod. A táto závislosť mojej nálady na počasí mi prekáža. Nebude predsa počasie rozhodovať o tom, akú budem mať náladu. Je pravdou, že ak je slnečno, tak mi to pridáva na dobrej nálade a daždivo zas opačne. Ale nechcem byť na tom závislý. A tak som pred istým časom začal pracovať na tom, aby počasie v určovaní nálady stratilo moc. Nehovorím, že sa mi to 100% darí, ale snažím sa čo najviac. Práve dnes (štvrtok), keď som si vychutnával krásne počasie a suché cesty pri rozvážaní veľkonočných baránkov som ďakoval Bohu, že to počasie krásne je. Zároveň som si uvedomil, že my v našej farnosti už máme o dôvod viac byť pánmi svojej nálady aj v súvislosti s počasím a to preto, lebo jedno z najznámejších myšlienok bl. sr. Zdenky, ktorej relikviu máme v obetnom stole je: „Za mrakmi je moje milované slnko“. Ak si to človek uvedomí, zistí, že aj keď oblačno a daždivo, slnko svieti... a teda niet dôvodu na zlú náladu...