Jedným zo zvláštnych príbehov, ktoré sa odohrali po vzkriesení Ježiša, je jeho stretnutie s učeníkmi na ceste do Emauz. To, že apoštoli nespoznali človeka, s ktorým tri roky žili spoločný každodenný život, sa často vykladá buď ich malou vierou   (apoštoli neverili, že Ježiš nie je mŕtvy, že by mohol vstať z mŕtvych), alebo mysticky, premenou Ježišovho tela po zmŕtvychvstaní. Avšak z hľadiska inej optiky môžeme stretnutie Ježiša s učeníkmi na ceste do Emauz čítať aj ako podobenstvo toho, ako je Kristus prítomný v dnešnom svete. Emauzský príbeh sa tak stáva metaforou „nespoznaného Boha“.

V súčasnom svete a živote možno kráčame rôznymi cestami, na ktorých stretávame Ježiša bez toho, aby sme ho spoznali. Naše úsilie o poznanie Boha je totiž často plné vlastných želaní, túžob, ilúzií, projekcií a strachu, v dôsledku ktorých sa správame ako majitelia pravdy – ako tí, ktorí pravdu vlastnia – a na svojej ceste tak míňajú možnosť stretnúť sa s Pravdou, ktorou je sám Ježiš. Emauzský príbeh nám tak ukazuje, že náš Boh je Bohom prekvapení, že sa objavuje na „miestach“, na ktorých by nás ho nenapadlo hľadať, že sa zjavuje v ľuďoch, ktorých často ako pyšní majitelia pravdy prehliadame, ktorí stoja „za hranicami“ našej pozornosti. V jednom z iných evanjeliových príbehov prosia učeníci Krista o viac viery. Ježiš im však povie: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta!“ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“ Tomáš Halík hovorí, že jeden z možných výkladov tohto príbehu je, že ide o podobenstvo malej viery. Nehovorí Ježiš učeníkom v skutočnosti toto: Prečo prosíte o viac viery? Nemáte jej v skutočnosti až mnoho? Prečo neprosíte o viac lásky? Až keď bude vaša viera malá, taká nepatrná ako horčičné zrniečko, až z nej nezostane takmer nič, až potom sa vo vašom živote vytvorí miesto pre Boha. Jedine „malá“ viera, pokora pred tajomstvom, nám umožní vystúpiť z vlastnej sebastrednosti a „otvoria“ sa nám oči pre tých, ktorých vytesňujeme na okraj, ktorých prehliadame, ktorých ako majitelia pravdy odsudzujeme. Jediný spôsob, ako v nich spoznať Boha, je totiž pozrieť sa na nich očami lásky. (Martina Ivanová)