Sviece horiace ako večné svetlo nad bohostánkom v našom novom kostole, sviečky zapaľované doma kdekoľvek, na cintorínoch, na miestach nešťastia, pri slávnostiach a slávnostne prestretých stoloch... Všetci to poznáme. A kvôli všetkým týmto príležitostiam vám chcem ponúknuť jednu krátku úvahu o  význame pálenia sviec, ktorú môžete nájsť v jednom kostole vo Viedni: Samotné sviece sa modliť nemôžu, ale môžu nás na modlitbu naladiť. Sviece nás rozličným spôsobom sprevádzajú životom. Každá svieca je odleskom svetla, toho svetla, ktoré vtedy v Betleheme vstúpilo do temnoty nášho sveta.

Tak, ako svetlo sviečky rozháňa tmu, Pane, osvieť aj náš život a daj, aby sa pre nás tvoj život stal Radostnou zvesťou. Svieca nám tiež pripomína svätý krst. Pripomína nám začiatok našej spoločnej cesty s Kristom a našej povolanie ku skutočnému a k večnému životu. Pane, daj, aby sme si vždy viac  uvedomovali, aký zmysel má svetlo v našom živote. Pane, práve zažínam jednu sviecu. Neviem, ako sa mám správne modliť. Táto svieca však predstavuje kúsok z toho, čo mám a čím som. Pane, nech sa mi táto svieca stane Tvojím svetlom, ktoré osvieti môj život v mojich ťažkostiach a rozhodnutiach. Nech sa táto svieca stane ohňom. Ohňom, ktorý by vo mne spálil všetko zlo, aby potom mohlo zo mňa vyrásť niečo nové a dobré. Nech sa stane plameňom,  ktorým by si zohrial moje srdce a naučil ma správne milovať. Pane, nemôžem sa dlhšie zdržať v tomto chráme (alebo inom mieste). Ale s týmto horiacim svetlom tu však zanechávam kúsok seba samého. Kúsok seba, ktorý Ti chcem darovať. Pomôž mi a daj mi silu, aby táto modlitba sprevádzala moje bytie a moje konanie po celý deň. Robiť všetky veci zmysluplne je jeden z dôležitých cieľom, ktoré by sme pri činnostiach mali mať. A či už týmto vzorom, ktorý som tu napísal alebo inými slovami môžeme urobiť aj z obyčajného zapálenia sviece príležitosť k modlitbe, spomienke na Boha, na našich blízkych, či už mŕtvych alebo živých.