Vtomto roku je nezvyčajnejší ako po iné roky. Hovorí sa, že je mesiacom lásky. Zvyčajne
je i pre prírodné okolnosti zaujímavý. Ale teraz ma aj inú pridanú hodnotu. Sme bohatší
o skúsenosť s novým koronavírusom, ktorý nám znemožnil ostatné týždne normálne žiť.
Ale snáď sa už vraciame k normálu. A som presvedčený, že aj preto, či lepšie vďaka tej,
ktorá k máju neoddeliteľne patrí tiež – vďaka Panne Márii. V našom farskom kostole jej
patrí zvláštne miesto, a to tiež práve v máji, keď slávime odpustovú slávnosť. Aj keď v
tomto roku pre spomínané okolnosti nie celkom tak, ako by sme chceli. Mária ale
nepotrebuje, podobne predsa ako sám Boh, naše oslavy, odpusty, sprievody, ona chce
nás, chce naše srdcia, teda chce, aby sme boli ako ona, služobnica Pánova, ako otrokyňa,
bez vlastnej vôle, celá Božia. Môžu nám v tom
pomôcť aj udalosti, ktoré prežívame. Koľkých
vecí sme sa museli zriecť, koľkých plánov a čo
nás z toho vlastne skutočne ochudobnilo? A čo
sme pri tom získali? Ak sme využili spoločenskú
paralýzu, stíšenie, samotu, ak sme stretli samých
seba, nahliadli do vlastnej duše, ak sme prípadne
objavili iných okolo seba, na ktorých sme dlho
nepomysleli... V Máriinej jednoduchosti a
chudobe pred Bohom nájdime zaľúbenie,
nechajme sa ňou viesť nielen v tomto mesiaci ale
po celý život. Ona nás privedie k cieľu, k svojmu
Pánovi a synovi, Ježišovi. Vzývajme ju v
Loretánskych litániách ako učiteľku, pomocnicu a
matku. Úprimne. A ona nás aj poteší a uzdraví.
Milostiplná...
(Marcel Stanko)