MŔTVY SA VRÁTIL Z PEKLA... nie preto, aby ho opustil, ale aby vydal svedectvo, že peklo existuje. V tomto týždni máme spomienku na svätého Bruna, zakladateľa rehole kartuziánov. Bol talentovaným učencom, kanonikom, známym po celej Európe a predstaveným katedrálnej školy v Kolíne. Ale k tomu, aby pevne a odhodlane nasledoval Krista ho priviedla až nasledujúca udalosť: Stalo sa to v Paríži. Všetko je podložené mnohými svedectvami a stalo sa to za bieleho dňa, v prítomnosti tisícov svedkov.

V roku 1082 v Paríži zomrel v tých časoch známy a slávny univerzitný vedec Rajmond Diocrés. Práve v tom čase sa tu zdržiaval aj Bruno. Účasť na pohrebe slávneho kolegu považoval za svoju povinnosť. Rajmundovu mŕtvolu uložili vo veľkej sále pri chráme Notre Dame, ktorá bola obsadená do posledného miesta. V okamžiku, keď sa začalo čítať ofícium za zomrelých, pri slovách „Odpovedz mi, aké veľké a početné sú tvoje hriechy,” ozval sa hlas: „Spravodlivým súdom Božím som bol obžalovaný.” Prítomní priskočili k mŕtvole a nadvihli plachtu. Mŕtvy ležal stuhnutý a nehybný, úplne bez života. Na chvíľu prerušený obrad sa opakoval. Prítomní však už boli rozrušení a nastrašení. Pohrebné ofícium sa začalo znova, no keď došli k tomu istému miestu, mŕtvy sa pred očami všetkých zdvihol a silným, jasným hlasom prehovoril: „Spravodlivým súdom Božím bol som odsúdený” a padol dole. Hrôza a strach dosiahli vrchol. Lekári napriek tomu konštatovali smrť. Mŕtvola bola stuhnutá a studená. V pohrebných obradoch sa už nepokračovalo a ofícium odložili na nasledujúci deň. Cirkevné autority si nevedeli rady. Jedni tvrdili, že je zatratený, preto už nepotrebuje modlitby. Iní spolu s biskupom uvažovali, že všetci raz budeme odsúdení, ale ako, to nevieme. Biskup rozhodol, že pohreb sa odkladá na zajtra. Nasledujúceho dňa sa obrady začali znova. Bruno so svojimi sprievodcami bol prítomný tak ako včera. Nielen celá univerzita, ale kto len v Paríži mohol, ponáhľal sa do Notre Dame. Ofícium začalo znovu. Na tom istom mieste, pri čítaní „Odpovedz mi, aké veľké a početné sú tvoje hriechy,“ sa učencovo telo opäť vzpriamilo a s neopísateľným výrazom tváre zvolalo: „Spravodlivým súdom Božím som zatratený!” Po týchto slovách mŕtvola padla a už navždy ostala nehybná. Prípad bol už jasný. Komentár nebolo treba. Biskup vydal pokyn, aby od mŕtvoly odňali hodnostné insígnie a pohreb sa nekonal. Pri odchode z chrámu sa 45-ročný Bruno neodvolateľné rozhodol opustiť svet a odobral sa so svojimi šiestimi spoločníkmi do Grande Chartreuse, kde sa odrezaní od sveta, úplne zasvätili Bohu. (Martin Miškuf) obr.www.pute.eu