Mnohí sa nad touto otázkou nezamýšľajú. Buď ruženec odmietajú, alebo sa ho modlia. A možno ísť ešte ďalej. Tí, ktorí sa ho modlia, robia tak buď zo zvyku, alebo sú aj takí, pre ktorých je ruženec „cestou do neba“, teda niečím posvätným. Je mnoho pobožností, modlitieb a iných prejavov zbožnosti, ktoré sa dajú praktizovať. Sú krásne a plné života. Prečo teda práve ruženec?

Prečo táto jednoduchá, stále sa opakujúca, možno niekedy až nudná modlitba? Nuž, možno práve preto, že nám ju ponúka samo nebo. Veď koľkokrát sa už Matka Božia na svete zjavila a všade žiada modlitbu ruženca. A ona nám predsa nechce zle. Vie oveľa lepšie, čo nám osoží a čo nám pomôže. O svätom ruženci hovoria aj mnohí svätí: Blahoslavený Alan hovorí: Keby ste boli mojimi nepriateľmi a ja by som vám každý deň dal 150 diamantov....neodpustili by ste mi? Alebo svätý Ľudovít: Našou zbraňou je ruženec. Ak zbraň zložíme, sme porazení! Alebo ten istý svätý: Kráľovná nebies nikdy nestrpí, aby sme ju uctievali bez toho, aby nám to 100-násobne nevrátila. Tieto svedectvá svedčia o tom, aký veľký úžitok má ruženec pre nás a pre našu spásu. Ježiš nám skrze Máriu ponúka jednoduchú cestu k sebe. Lebo Matka vždy privádza k Synovi. Kde nie je Matka, nemôže sa zjaviť ani Syn. Keď je v tieni Matka, zostáva ukrytý aj Syn. Nebojme sa teda chytiť Máriu za ruku. Nehanbime sa držať jej ruženec a modliť sa ho s najväčšou dôverou. Veď ona ešte nikoho neopustila. Prečo sa teda neutiekať k takejto Istote?! Veď i sám Ježiš povedal sestre Lucii z Fatimy: „Dávam tomuto ľudstvu poslednú nádej - Nepoškvrnené srdce mojej Matky! Poďme teda k tomuto srdcu! V tento mesiac na to máme osobitnú príležitosť. Priviňme sa k Matke s najväčšou nehou a dôverou. Matka totiž nikdy neodoženie svoje dieťa, ale dá mu to, čo potrebuje...
(Martin Miškuf) obr.rosaryworkshop.com