Na sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný aj Hromnice, si pripomíname udalosť, keď Mária s Jozefom priviedli Ježiša 40 dní po jeho narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätili Bohu Otcovi. V našich kostoloch sa dnes koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesie. Biskupi alebo kňazi počas omší požehnávajú hromničné sviece, ktoré sú pre veriacich symbolom ochrany pred búrkami a nebezpečenstvami.

Je dobré vedieť k tomuto sviatku niečo z histórie: sviatok Obetovanie Pána bol v Jeruzaleme známy už v polovici 4. storočia. Pôvodne to bol mariánsky sviatok – Očisťovanie Panny Márie. Liturgia svetla, ktorá má dávnu tradíciu, a jej symbolom sú sviece, sa vzťahuje na Krista – svetlo sveta. V novom liturgickom kalendári z roku 1969 sa tomuto sviatku vrátil kristologický charakter a názov sviatku sa premenoval na Obetovanie Pána. Neviem, či vy ste v detstve niečo podobné zažili, ale ja si pamätám, keď sme sa doma práve pri sviečke tzv. hromničke počas búrky všetci modlili, aby táto búrka a blesky nenarobili škody. Zapálila sa práve sviečka hromnička a modlitba už bola tá, ktorá sa vybrala. Nemali sme nič niečo špeciálne predpísané. Od tých čias si pamätám túto sviečku ako hromničku – proti hromu. Dnes sa možnože viac spoliehame na hromozvody, čo je v poriadku, lebo sú tu na to, aby nás chránili pred bleskami, len prináša to zlý efekt vtedy, ak zabúdame pritom na Boha.

Je ešte jeden aspekt tohto dňa – Deň zasväteného života. Práve v tento deň sa konajú v diecézach stretnutia biskupov s rehoľníkmi a rehoľníčkami, ktorí zasvätili svoj život Bohu a službe ľuďom v rôznych oblastiach. Deň zasväteného života na sviatok Obetovania Pána 2. februára zaviedol v roku 1997 pápež Ján Pavol II. Nadviazal na tradíciu, ktorú začal ešte pápež Pavol VI., keď sa v tento deň schádzali do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne rehoľníčky a rehoľníci z celého Ríma. Tento sviatok je vyjadrením vďaky Bohu za túto formu života a hodnoty, ktoré zasvätené osoby prinášajú cirkvi a ľuďom a zároveň je ocenením ich služby. Aj bežní ľudia sa pri tejto príležitosti môžu zamýšľať ad významom hodnôt a obetí, ktoré prinášajú zasvätené osoby, a uvedomiť si popri iných veciach aj taký rozmer, že materiálne bohatstvo nie je ani zďaleka najvyššou hodnotou, že sú ľudia šťastní a majú naplnený život aj v iných formách života a že rehoľný stav má svoje nezastupiteľné miesto v tomto svete.