V utorok budeme sláviť liturgickú spomienku na Pannu Máriu Lurdskú a s tým spojený 22. svetový deň chorých, preto sa chcem zamýšľať nad témou staroby, ktorá častokrát prináša kríž v podobe choroby. Čo je staroba? V koľkých rokoch sa človek stáva starým? Psychológia nám hovorí, že obdobie staroby je od 60. – 65. roku života do smrti. Je to posledné obdobie v živote človeka, ktoré sa končí smrťou. Z tohto by sa dal vyvodiť záver, že starí ľudia sú odsúdení už iba na smrť, že nijako nie sú pre spoločnosť potrební. To však nie je pravda.

Aj títo ľudia sú pre spoločnosť veľmi potrební. Bl. pápež Ján Pavol II. napísal počas svojho života apoštolský list starším s názvom „Jeseň života“, ktorý sme s niektorými počas mesiaca októbra čítali a prepisovali na našich stretnutiach. V ňom píše: „Kiež by spoločnosť vedela naplno ohodnotiť starých ľudí, ktorých si v niektorých krajinách sveta – osobitne myslím na Afriku - uctievajú ako „živé lexikóny“ múdrosti, ako strážcov neoceniteľného ľudského a duchovného dedičstva.“Títo ľudia vynikajú veľkou životnou múdrosťou. Človek, ktorý má za sebou 60., 70., či viac rokov života, má mnoho životných skúseností, často sa popálil a poučil, a to môže odovzdávať mladšej generácii, aby neurobila tie isté chyby. Preto sú starí ľudia potrební. Terajší pápež František v uplynulých dňoch povedal: „Žiaden starček či starenka by nemal byť v našich rodinách ako vyhnanec. Starší ľudia sú pre spoločnosť pokladom.“ Tiež nemôžeme zabudnúť na to, že títo ľudia dali život tým, bez ktorých by sme tu dnes neboli ani my. Preto im patrí naša úcta a veľká vďaka. Aj v starobe platí 4. Božie prikázanie: Cti otca svojho i matku svoju. Nezabúdajme, že aj my raz budeme starí. Musíme si však uvedomiť aj inú podstatnú vec, a to veľký dar- vieru, ktorú sme dostali. Či azda nie práve naši starí rodičia boli tými, ktorí nás učili prvé modlitbičky a takýmto spôsobom nám odovzdávali vieru? Ba dokonca v niektorých prípadoch to boli aj prastarí rodičia. Buďme im za to vďační. Naša vďačnosť voči ním sa môže prejaviť napr. našou starostlivosťou o nich. Často sú sužovaní chorobou a utrpením. Možno mnohí sú kvôli chorobe aj pripútaní na lôžko a sú odkázaní na pomoc druhých. Keď k ním prichádzame môžeme vidieť s akou trpezlivosťou znášajú svoje utrpenie. Stáva sa, že my ideme povzbudiť chorého a keď odchádzame od neho, zisťujeme, že on povzbudil nás. Sú nám príkladom a vzorom v trpezlivosti, ktorá dnes chýba tak veľa ľuďom, predovšetkým mladým. Bl. Ján Pavol II. V liste „Jeseň života“ sa obracia aj na mladých týmito slovami: „Drahá mládež, povzbudzujem Vás, aby ste boli pri starých ľuďoch a robili to s láskou a veľkodušne. Starí ľudia Vám môžu dať oveľa viac, ako si to viete predstaviť.“ Ktosi múdry raz povedal: „Boh nám neodoberá ťažkosti života, ale nám dáva silu, aby sme ich uniesli.“ Nech teda všetci umorení starobou a chorobou pamätajú na tieto slová a čerpajú silu z Kríža nášho Pána a svoje utrpenie obetujú na konkrétny úmysel, lebo: „Kto sa modlí za Cirkev, robí veľa. Kto pracuje pre Cirkev, robí ešte viac. Ale kto trpí za Cirkev, robí najviac.“ (František kardinál Tomášek)

(Peter Malinovský)