Sú 4 posledné veci, na ktoré myslíme. Tou prvou je smrť. Je tým najsilnejším podnetom, aby sme milovali čnosti a nenávideli neresti. Každý z nás musí zomrieť a každý musí skladať účty zo svojho života. Nikto - ani kráľ, ani pápež - nie je oslobodený od tohto strašného zákona. Raz príde deň, ktorého noc už neuvidíme alebo príde noc, ktorá pre nás nebude mať ráno. Príde čas - a nikto nevie, či to nebude dnešný alebo zajtrajší deň – keď vy, čo čítate tieto riadky sa ocitnete na smrteľnej posteli a budete očakávať rozsudok, ktorý nepozná odklad, či odvolanie. Aká neistá je hodina smrti! Prichádza ako zlodej, väčšinou vtedy, keď je človek najmenej pripravený.
Poslom smrti je choroba, utrpenie, strata síl. Tak, ako nepriateľ, keď chce zaujať pevnosť, najprv zničí vonkajšie opevnenie, tak smrť najprv zničí silu tela. Zrazu sa človek musí rozlúčiť so všetkým, čo je mu drahé. Manželka, deti, vzťahy, bohatstvo...Príde chlad, bledosť, zmysly a údy tela vypovedajú službu. Ešte horšie je však utrpenie duše. Strach a neistota z budúcnosti. Predstavte si, že ste pred Sudcom a vaše hriechy pred vás predstúpia a obvinia vás a dokončia odsúdenie. Ukáže sa vám ohavnosť zla, ktoré ste s takou ľahkosťou spáchali. Budete preklínať deň, keď ste zhrešili a hanebnú rozkoš, ktorá spôsobila vašu skazu. Rozkoše budú dávno minulosťou, ale ich strašný a neodvolateľný trest vám bude stále hľadieť do tváre. Uvidíte nevýslovné a večné šťastie, ktoré ste obetovali pre márnivosť a pomíňajúce sa rozkoše. Život sa skončil, už niet času na pokánie! Nepomôžu ani priatelia, ani peniaze. Čo budeme vtedy robiť? Nebude možné ísť dozadu, len vpred!
Človek, hoci ešte žije a má možnosť konať pokánie, má často strach, ktorý vyháňa z jeho srdca nádej a tak často v tomto stave zomiera. Tento strach zveličuje maličkosti a sprítomňuje zlo. Ak sa obzrie na svoj život, počuje tisíce obviňujúcich hlasov. Ak sa pozrie do budúcnosti, vidí svojho Zvrchovaného Sudcu, ktorý je pripravený odsúdiť ho. Ak sú okolnosti, ktoré predchádzajú odchodu človeka z tohto sveta také strašné, aké budú tie, ktoré budú nasledovať potom? Ak je strašný predvečer dňa, aký potom bude samotný deň? Len čo človek zavrie oči a zomrie, hneď sa objaví pred súdnou stolicou Božou, aby skladal účty z každej myšlienky, slova a skutku.
Veci tohto sveta miznú pri bráne iného života a zomierajúci človek vidí len Boha a seba samého. Uvažujte o pocitoch, ktoré budete mať, keď sa postavíte pred Boží tribunál. Budú vás brániť len vaše dobré skutky a vašim spoločníkom bude len svedomie. Dokážete uspokojiť svojho Sudcu? Ide o večné šťastie alebo večné nešťastie. Vaše slzy vtedy neobmäkčia Sudcu. Nepomôžu pocty, hodnosti, ani bohatstvo. Zostane len pár centimetrov zeme a plachta. Z rozkoší zostane len tŕň výčitiek.
Treba mať na pamäti tri úvahy: strašné výčitky svedomia v hodine smrti, túžobné ale už zbytočné želanie, aby si verne slúžil Bohu počas života a tiež myšlienka na to, že by si prijal aj tú najprísnejšiu pokutu, len aby si ešte dostal trochu času na pokánie...
(z knihy Hriešnikov sprievodca spracoval M. Miškuf)obr.blog.horehron.sk