Prežívame druhú adventnú nedeľu a vstupujeme do druhého adventného týždňa. Mnohí sme si dali adventné predsavzatie, iní si ho chceli dať, ale ešte nestihli, no a niektorí považujú také veci za detinské, a tak ich nerobia. Teraz je najvyšší čas napraviť to. Advent je krátky, rekapitulovať teda musíme po každom týždni. Keď nevidíme zlepšenie, musíme s tým ihneď niečo urobiť, aby nás Novonarodený nenašiel nepripravených. Sme kresťania, tí, ktorí majú túžobne očakávať svojho Kráľa. Sme tí, ktorí majú robiť všetko preto, aby sa ich Kráľ cítil čo najlepšie, keď príde.
Kráľ Alexander Veľký mal vojaka, ktorý mal rovnaké meno ako on. Keď raz nesplnil jeho príkaz, kráľ mu povedal: „Buď si zmeníš meno, alebo si budeš plniť povinnosti svedomito!“ Podobne aj my. Nosiť meno kresťan je dar. Nesmieme tento dar zneužívať. V advente musíme zvlášť ukázať, že sa týmto menom pýšime, že si ho zaslúžime. Nesmieme robiť hanbu tomu, kto nám toto meno dal. V advente musí byť na nás vidno, že sme kresťania. Áno, sme uprostred boja o našu spásu, o našu dušu. Len ten, kto vytrvá až do konca, vyhráva! Kto zloží zbrane a opustí veliteľa, je stratený! Ako teda bojovať? Nuž, každý sám za seba a zároveň všetci spolu. Sme zodpovední za seba, ale i za tých, čo sú nám zverení, alebo s nami žijú a sú blízko nás. Máme generála, máme bojový plán, máme všetko, čo potrebujeme k víťazstvu v boji. To všetko máme od Boha. My už len musíme pridať našu odvahu a nasadenie, a k tomu úplnú poslušnosť a oddanosť Veliteľovi. Skúsme ho viac počúvať, skúsme s ním tráviť viac času, skúsme si ho viac zamilovať! Máme na to mnoho príležitostí: Aspoň v advente si prečítajme spolu Sväté Písmo, poďme spolu ako rodina na svätú omšu. Chce to obetu a možno aj zrieknutie sa pohodlia, ale prinesie to svoje ovocie. Dohodnime si čas, keď sme všetci doma a poďme pozdraviť Kráľa. Alebo sa spolu pomodlime: zapáľme sviecu, vytvorme atmosféru, pozdravme Kráľa. Postime sa, odriekajme si niečo – je to mocná forma modlitby, ktorá zároveň vyjadruje našu túžbu po Božom kráľovstve. A nakoniec, prejavujme milosrdenstvo a lásku. Vytvorme z našich príbytkov miesta lásky. Buďme k sebe zhovievavejší a slušnejší. Buďme si navzájom anjelmi. Láskavo sa rozprávajme, buďme pohostinní a dobrosrdeční... Áno, boj je ťažký a ešte nás čaká nejedna prekážka a možno aj prehra. Ale ten, na ktorého príchod sa pripravujeme je vždy s nami. A to musí byť pre nás dostatočným dôvodom na to, aby sme vytrvali! (Martin Miškuf)obr.acyberpilgrim.org