V čase písania tohto článku ešte “chƚopcy” z poľskej firmy svedomito pracujú vo veži nášho kostola a vianočný stromček pred farou, aj keď už ozdobený, ešte nesvieti. Verím, že keď budete čítať tento úvodník, bude už všetko tak, ako má byť. V histórii každého kostola sú dva zásadné míľniky, ktoré dajú kostolu to, čo má mať. Prvý je, keď sa do novopostaveného kostola prinesie a už aj uchováva Eucharistia – živý Boh. Ten druhý práve prežívame: je to prvý hlahol nových zvonov.
Už aj navonok - do sveta - bude evidentné, že náš kostol je funkčný a aktívny. Teraz možno povedať, že má to, čo má mať. Nie je to už malé dieťa, ale akoby zdatný mladý muž, ktorý má život pred sebou. Má všetko, čo potrebuje. Stačí to používať. Ale samozrejme, zvony tu nie sú kvôli úplnosti kostola, ale kvôli nám, veriacim. To my ich budeme počúvať. To nás budú zvolávať. To nám budú vždy niečo oznamovať. To my budeme musieť odpovedať na ich volanie! Zvon má veľa spoločného s človekom. Má svoje srdce a svoju históriu, ako človek. Raz veselo vyzváňa, raduje sa, inokedy zase veľmi smúti. Každý zvon má svoje meno. Presne tak ako aj my, ľudia. No a nakoniec, srdce každého zvona bije na Božiu slávu. A tak by to malo byť aj s nami, ľuďmi. Áno, nové zvony sú pýchou pre Čemerné a slúžia ku cti všetkým veriacim. Ale tieto kostolné zvony sú už hotové a funkčné. Teraz sa treba zamerať na zvony nášho srdca. Tieto musia biť silnejšie a hlasnejšie ako tie vo veži. Náš Boh
má príbytok v ľudských srdciach. Tam sa mu musí dostať tej najväčšej chvály. Kiežby sa nám srdcia rozozvučali tak, ako naše nové zvony. Srdce zaľúbeného človeka bije rýchlejšie, keď napríklad čaká svojho milovaného, či milovanú. Cíti jeho tlkot, teší sa, že bude s tým, koho má rád. Sme v druhej polovici adventu. Náš Milovaný sa blíži! Sme pripravení? Horí viac naše srdce? Bije rýchlejšie? Tešíme sa na Pána? Máme mu čo ponúknuť? Bude počuť hlas nášho srdca, ktorý ho volá? Nech je to akokoľvek, Pán príde. Je len na nás, či sa zastaví aj v našom „dome“. Pane, príď a nemeškaj! Priprav si moje srdce za svoj príbytok, v ktorom sa budeš cítiť dobre. Premeň moje tvrdé, kamenné srdce na srdce z mäsa, ktoré bude plné lásky a nehy. Daj, nech sa moje srdce čo najviac podobá tomu Tvojmu!
(Martin Miškuf)