Vieme už, že 13. októbra 1917 bola sobota a od rána výdatne pršalo. Všetci boli úplne premočení a stáli v blate v očakávaní ohláseného zázraku. Deti boli zastrašené slobodomurárskou vládou, ktorá im hrozila zabitím, keď sa zúčastnia zjavenia. Aj miestni ľudia sa deťom vyhrážali v prípade, ak sa žiadny zázrak nestane. Deti na miesto zjavenia prišli a Panna Mária sa im predstavila ako Panna Mária Ružencová. Po odovzdaní posolstva Panna Mária prstom ukázala na slnko. Lucia spontánne vykríkla: "Pozrite na slnko." Desaťtisíce očí sa obrátilo smerom, kde sa za mračnami skrývalo slnko. A vtedy všetci mohli pozorovať zázrak nazývaný aj ako „Tanec slnka“.
Náhle prestalo pršať a pomedzi mračná sa ukázalo slnko. Zhromaždení uvideli, že z neho začali na všetky strany vystreľovať svetelné lúče v neustále sa meniacich farbách: červenej, zelenej, žltej a modrej. Zároveň sa slnečný kotúč nesmierne rýchlo točil okolo vlastnej osi, akoby bol obrovským ohnivým kolesom, približoval sa k zemi a vrhal na okolie i na ľudí lúče zvláštneho svetla, aké nikto dovtedy nevidel. Slnko sa tri razy zastavilo a tri razy sa tento zvláštny tanec opakoval.
V jednej chvíli slnko začalo akoby padať a kľukato sa rútilo k zemi. Zdalo sa, že nastane katastrofa nárazu Slnka do Zeme. Vtedy celý zhromaždený zástup padol na kolená. Ľudia od strachu kričali, prosili o milosrdenstvo a vyjadrovali ľútosť nad hriechmi. Niektorí sa nahlas vyznávali zo svojich hriechov v presvedčení, že „to je koniec sveta“. Tento neobyčajný jav trval asi desať minút. Za ten krátky čas pôda, ktorá sa v dôsledku vytrvalého dažďa zmenila na skutočné bahno, úplne vyschla. Rovnako vyschlo aj do nitky premočené oblečenie prítomných ľudí. Počas tohto zázraku sa udialo tisíce obrátení či uzdravení z najrôznejších chorôb.
Neskoršie, pri kanonickom vyšetrení zázraku bolo zistené, že tieto premeny slnka boli spozorované aj osobami, ktoré sa nachádzali aj niekoľko kilometrov od Cova da Iria a ktoré nevedeli, čo sa deje a nemohli byť nijako ovplyvnené sugesciou, tým menej mohli byť obeťami davovej sugescie. Diecézny biskup v oficiálnom pastierskom liste o zázraku napísal: „Desaťtisíce ľudí videlo ten tanec slnka. Videli ho ľudia z rôznych skupín a spoločenských tried, veriaci i neveriaci, novinári hlavných portugalských novín, ale aj ľudia, ktorí neboli priamo na tom mieste.“
Taliansky vedec Pio Sciatizzi, ktorý bol svedkom slnečného zázraku, povedal: „Vôbec nemožno pochybovať o historickosti tohto zázraku. Len Bohu musíme pripísať najzjavnejší a najväčší zázrak v dejinách.“
Celý tento zázrak môžeme nazvať ako „zbohom“ Panny Márie, dané nielen deťom, ale aj miestu a celému zástupu, ktorý to zhrnul do vety tisíckrát opakovanej: „Videli sme znamenie Božie!“ Stalo sa tak preto, aby dokonale presvedčilo svedkov videnia a Cirkev o tom, že deti mali skutočné zjavenia. Aby sa deťom verilo a aby o ich slovách vlastní rodičia a neveriaci viac nepochybovali. Tento neslýchaný slnečný zázrak mal nepochybne aj ten cieľ, aby nás dôrazne upozornil na posolstvo, ktoré nám na zem priniesla sama Matka milosrdenstva, prostredníctvom troch malých fatimských pastierikov.
Piotrowski, M.P.: Slnečný zázrak; Milujte sa, č. V.