Hygienické obmedzenia

Tour de Czestochowa

Už v januári 2015 začíname rozmýšľať o našej ďalšej cyklotúre v lete. Návrhy sú rôzne. Nakoniec ostali dva. Prvý do Czestochowej, Poľsko a druhý do Zakopaného, Poľsko, potom po poľskej strane na Turzovku a tak domov po slovenskej strane. Nakoniec si chlapci vybrali ten prvý návrh s odôvodnením, že v Czestochowej  ešte neboli. A tak začíname plánovať. Stretávame sa podľa možnosti raz týždenne a rozdeľujeme trasu a úlohy. Najprv vyberáme počet kilometrov na jeden deň. Boli tam aj smelé návrhy zvládnuť na deň 180 kilometrov, ale nakoniec sme to zrušili, lebo nevieme aké bude počasie a aké budú cesty. Dohodli sme sa v priemere na 120 kilometrov na deň. Takže cesta do Czestochowej nám bude trvať 3 dni.  Plán je taký: „3 dni cesta tam, jeden deň oddych v Czestochowej a 3 dni cesta späť.“ Hľadáme body na ubytovanie. Ideálne zastávky sú Nowý Sacz, Krakow a Czestochowa. Rozdeľujeme úlohy. Otec Marek ubytovanie, Mišo Jenčo sponzorov, Marek Kuruc náradie a náhradné diely, Peter Tóth výber trasy a náhradný bicykel, Janík Hrubovský doprovodné vozidlo a Zuzka Hrubovská strava. Trochu sa nám pomenila zostava. Z doprovodného vozidla vypadla Janka Jenčová (kvôli dovolenke) a nahradila ju Aďka Hricová. Z cyklistov vypadol Jakub Tóth (Praha) a Paťo Kotuľák (Spolková republika Nemecko) a pribudol Fero Baník. Čas sa kráti a tak na každom stretnutí, alebo aj na facebooku kontrolujeme splnenie jednotlivých úloh a snažíme sa zapojiť do organizácie púte všetkých. Máme zabezpečené poistenie, ubytovanie, stravu, doprovodné vozidlo, náhradný bicykel, náhradné diely a náradie, lieky, vitamíny, minerály a dokonca máme vyrobené aj špeciálne polokošele na túto cyklopúť. Blíži sa deň D. Bol som zavalený toľkými povinnosťami, pracovnými ale hlavne rodinnými, že som si myslel, že nakoniec ani nejdem. Je piatok večer desať hodín a ja začínam konečne baliť a chystať sa. Na nákup nebol čas. Nevadí. Ak mi bude niečo chýbať nakúpim po ceste. Kontrolujem ešte bicykel a o druhej ráno už  idem spať. Tak nepripravený ako teraz som nebol na žiadnu cyklotúru a to je prvá najdlhšia v histórii cykloklubu.

Deň prvý–sobota –04. 07. 2015

Ráno budíček o piatej. Ranná hygiena a smer kostol. Dnes máme  rannú svätú omšu o siedmej a po nej vyrážame. Dohodli sme sa, že na omšu prídeme všetci v nových polokošeľách. Vyzerá to dobre. Verím, že ich budete mať ešte možnosť vidieť. Po omši sa už dávame dokopy a pripravujeme na odchod, ktorý je naplánovaný na ôsmu hodinu. Nakoniec sa čas odchodu posúva kvôli otcovi Marekovi. Teda nebol som sám, čo som mal také zhony. Otec Marek balil až sobotu ráno po omši. Spoločné foto, rozlúčenie s najbližšími a 08⁴⁵ s požehnaním a pokropením svätenou vodou od otca Antonavyrážame. Ideme v kľude a v pohode. 09³⁶ prvá zastávka v Hanušovciach nad Topľou na zmrzline. 09⁵⁵ pokračujeme v ceste – smer Giraltovce. Prvé kopce naťahujú náš pelotón desiatich cyklistov, ale dole kopcom sa dobiehame a po rovine ideme zas ako jeden tím. Prichádza prvý väčší kopec tesne pred Bardejovom a tu už sa rozdeľujeme. Ako poslední ostávame ja a otec Marek. Chlapci mi do vysielačky hlásia, či si dáme syr. Súhlasíme a na druhej strane z vysielačky počujem hlas: „Slečna, ešte dva syry a kofoly!“ Hovorím otcovi Marekovi, že si riadne zamakali keď sú už v reštaurácii. Prejdeme ešte päťdesiat metrov, je koniec kopca, za ním zákruta a za zákrutou nás čakajú všetci chlapci a smejú sa ako nás dobehli s tým syrom.  Do Bardejova vchádzame všetci spolu a na dvojprúdovke meníme formáciu vláčik(jeden za druhým) na autobus(po dvaja vedľa seba a za sebou). 12³⁰ prichádzame do Bardejova na parkovisko pod historickým centrom mesta a čakáme ešte na sprievodné vozidlo. To zostalo v dedine Lukavica, kde priamo z kopca vychádza úžasne studená a osviežujúca voda. Dievčatá tankujú vodu do všetkých fliaš, aby bola na výmenu a doplnenie. 12⁴⁵ sme konečne všetci a ideme spolu do reštaurácie. Do tej istej, kde aj minulý rok. Dá sa tam sedieť vonku a bicykle máme hneď pri nás. Dávame si bryndzové halušky so slaninkou a Fero sa len uškŕňa, že je zvedavý ako s takým ťažko stráviteľným jedlom chceme zvládnuť osem kilometrový výstup na hraničný prechod Muszynka. Sklopili sme uši a zmenili naše halušky na kuracie prsia s ryžou a zeleninou. 14³⁷ konečne vyrážame. Čakali sme dlho, kým nás všetkých obslúžili. Pani vedúca sa nám prišla osobne ospravedlniť s tým, že dievčatá sú tu nové a majú v tom ešte poriadny chaos. O pár minút neskôr pri Hypernove dostal otec Marek defekt. Ani nie defekt, ale v tej horúčave sa mu odlepila záplatka z duše. Neprešli sme ani dvesto metrov a teraz som bol na rade ja. Dofúkali sme koleso raz, potom druhý raz a stále sfukovalo. A tak v prvej dedine za Bardejovom meníme celú dušu. Dôvod – ten istý ako u otca Mareka. Ideme stále ako vláčik. Dohodli sme sa, že hore kopcom pôjde každý svojím tempom a na kopci, na hraničnom priechode sa počkáme. Došiel som asi do jednej tretiny kopca, kde stojí Jakub s Janíkom Hrubovským. Jakub dostal defekt a čakajú na sprievodné vozidlo s náradím. Ostávam s nimi. Vymenili sme dušu a zistili sme, že ju nemôžeme nafúkať. Na cestných bicykloch sú ventily, na ktoré potrebujete špeciálnu redukciu. A tak meníme bicykle. Náhradný zo strechy dole a Jakubov cestný na strechu. Po pätnástich  minútach pokračujeme hore kopcom. O pol piatej som asi v polovici kopca a prechádzam okolo digitálnej tabule, ktorá oznamuje, že vonkajšia teplota je 31°C a teplota vozovky je 46°C. 16⁵⁸ za búrlivého potlesku a pokriku(ako keby som vyhral Tour de France) prichádzam posledný na hraničný priechod. Chlapci ten čas čakania využili na opravu Jakubovho bicykla. Odtiaľ ešte zopár kopcov a dolín a vchádzame do mesta Nowý Sacz. Znovu meníme formáciu a o 19¹¹ prichádzame na ubytovňu. Za sebou máme 132 km s priemernou rýchlosťou 26,4 km/hod. (moja osobná priemerka je 22,6 km/hod.) a čistý čas jazdy je 5 hodín a 59 minút. Spíme v tej istej ubytovni ako minulý rok, akurát, že poschodie na ktorom spíme je už po rekonštrukcii. Izby sú komfortné, veľké a namiesto štyroch dvojposteľových poschodových lôžok sú dve alebo tri váľandy.  Pri každej z nich nočný stolík, skriňa, stôl a stoličky. Toalety sú tiež po rekonštrukcii a sú rozdelené na pánske a dámske. Chýba nám ale práčka a preto si musí každý preprať svoj dres sám.  V kuchyni nemáme varič a tak nám dievčatá chystajú studenú večeru. Po večeri nám Fero ukazuje strečingové cvičenia na uvoľnenie svalstva, vysvetľuje prečo máme používať yontové nápoje počas cesty(doplnenie minerálov do svalov) a večer konzumácia proteínov na stavbu svalstva. Od Fera sme sa dozvedeli ešte veľa vecí, o ktorých sme vôbec nevedeli. Spoločná modlitba a ide sa späť.

Deň druhý–nedeľa –05. 07. 2015

Keďže je dnes nedeľa, budíček je posunutý na 07³⁰. Ranná toaleta a raňajky, ktoré nám nachystali naše dievčatá(Zuzka a Aďka) s Janíkom. Po raňajkách ešte vyberáme trasu, aby sme ušetrili kilometre a boli skôr v Krakowe. Jesť budeme po ceste a taký neskorý teplý obed si dáme až v Krakowe Lagewniky. Nakladáme všetko do auta. Kontrolujeme bicykle a pre istotu mení Marek na svojom bicykli dušu(zdá sa mu, že spúšťa). Po spoločnej modlitbe o 09²⁶ vyrážame. 10⁰² dostal Jakub prvý defekt. Teplomer už nám ukazuje 29,1°C. Pri fúkaní nám strelila druhá duša a tak sme opakovali celý proces ešte raz. Konečne vyrážame. Čaká nás prvý poriadny kopec. Kvôli bezpečnosti sa delíme na dve skupiny. Pred dedinou Wojakova stojíme. Máme na výber dve cesty. Vyberáme tú kratšiu, ale po 1500 metrov, keď vidíme veľké kopce, vraciame sa späť na pôvodnú cestu, ktorú nám ukazuje GPS. Je to o desať kilometrov viac, ale je tam menej takých kopcov, ktoré by nás úplne rozdelili. V lesíku praskol Jakubovi držiak na zadnú prehadzovačku a tak meníme celý bicykel. Teplota v tieni ukazuje 31,5°C. 11⁵¹ pokračujeme. 12⁵⁰ stojíme v tieni a dávame si suchý obed a dlhší odpočinok. Za sebou už máme 60,21 km s priemernou rýchlosťou 24,1 km/hod. Teplota stále stúpa. Je 32,4°C. Kvôli stále stúpajúcej vonkajšej teplote meníme taktiku cesty. Budeme kratšie na bicykloch a prestávky budeme mať častejšie a dlhšie a hlavne veľmi veľa vody. 13⁴³ odchádzame. Prechádzam okolo digitálnej tabule, ktorá ukazuje vonkajšiu teplotu 33,7°C a teplota cesty je 56,9°C. 14²⁵  do 14⁵⁰ ďalšia prestávka. Znovu meníme smer. Na odporúčanie sa vydávame po ceste, ktorá ide priamo na Lagewniky a je vraj o 15 kilometrov kratšia ako tá, po ktorej sme chceli ísť pôvodne. Vraj by sme prišli na druhú stranu Krakowa.  Na tej kratšej ceste vraj sú iba dva kopce. Nebola to pravda. Tých kopcov bolo oveľa, oveľa viac. Zdolali sme ich a s radosťou vchádzame do Krakowa. Pred nami sprievodné vozidlo a my ako autobus za ním. 17²⁰ prichádzame na Lagewniky. Za sebou máme 108,16 km s priemernou rýchlosťou 21,7 km/hod. za čas 4hodiny a 58 minút. Na to ako bolo horúco je to výborný čas. To teplo nás oberalo poriadne o energiu. Trošku máme chaos s ubytovaním, ale konečne sme sa dohodli kto s kým v rámci možnosti, ktoré nám ponúkajú a o 18⁰⁰ už vieme všetci kde, kto a s kým má izbu. Sprcha, vypratie dresov a o 19⁰⁰ máme svätú omšu v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Slovenskej kaplnke. Namiesto kázne sa čítajú prosby za živých, ktoré nám ešte pred cestou odovzdali naše sestry a bratia do vopred pripravenej schránky. Po svätej omši máme ešte prechádzku po Sanktuáriu, ale keďže je nedeľa, zatvárajú skôr a tak musíme opustiť areál. Dnes máme plynový pec, tak pripravujeme teplú večeru. Po večeri prechádzame trasu. Túto cestu budeme absolvovať prvýkrát a tak si píšeme dedinu za dedinou, čísla cesty a kde sú aké odbočky. Dohodli sme sa, že budeme skôr vyrážať, kedy ešte nie je tak horúco a na obed si urobíme dlhšiu prestávku. Po modlitbe a osobnej toalete ideme spať.

Deň tretí–pondelok –06. 07. 2015

05²⁰ budíček. Je zaujímavé, že keď sme chlapcov na predchádzajúcich cyklotúrach budili o 07⁰⁰ bolo to pre nich veľmi skoro. Teraz každý bez reptania vstal a chystal sa na cestu. Treba využiť čas, kým ešte nie je tak horúco. A znova klasika ako každý deň. Spoločné raňajky, balenie a nakladanie do auta, kontrola bicyklov a 06⁴² vyrážame. Teplomer ukazuje 25,7°C. Je zvláštne ako sa zmenil aj systém označovania ciest odkedy sú navigácie bežnou záležitosťou v autách. Smerové tabule sú iba pri vjazde a výjazde z mesta. V meste žiadne. A to nehovorím teraz o Krakowe, ale vo všeobecnosti o všetkých mestách. Bez navigácie by sme poriadne blúdili, kým by sme vyšli na tú správnu cestu von z mesta. A tak ide naše sprievodné vozidlo a my v tesnom závese vo formácii autobus za ním. 07²⁵ vychádzame z Krakowa. Trvalo nám 43 minút, kým sme opustili Krakow. Meníme formáciu a za chvíľu máme krátku štvorminútovú prestávku. Kontrolujeme GPS, či ideme správne, dostávame od našich dievčat vitamíny a pokračujeme v ceste. 08⁵⁰ máme dlhšiu prestávku a dojedáme raňajky. Za sebou už máme 34 km s priemernou rýchlosťou 19,9 km/hod. Teplota začína stúpať. Je 29,3°C. 09¹³ odchádzame. Začínajú kopce a začína sa meniť aj flóra. Doteraz to bolo obdobné tej našej. Teraz ako keby sme pozvoľna prechádzali do ruskej tajgy. Okolo nás sú samé lesy, v ktorých stoja v pravidelných radoch skoro s rovnakými odstupmi vysoké majestátne borovice. Sem tam sa nájde aj breza a nejaký ten smrek. Vzduch je tu na dýchanie príjemný. Na miesto hlavného vodcu pelotónu sa postavil Fero. Má zapnutý prístroj, ktorý mu pravidelne meria tep. Na základe tohto prístroja udržiava tempo pelotónu. Hore kopcom ideme niekedy len 10 km/hod. a po rovine aj 36 km/hod. a pritom nikto z nás nepociťuje únavu. Išli sme stále v tom istom tempe nášho tela. Takto nás Fero voviedol až do Czestochowej. Je to naozaj dobrý vodca. Ja som si tú cestu v paráde užíval. Vrátim sa ale späť. Ani nie po polhodine od prestávky má Jakub problémy s bicyklom. Aby sme sa nezdržiavali opravou, meníme bicykle a o desať minút pokračujeme v ceste. 11⁴⁴ prichádzame do motorestu Cézar, ktorý má v erbe dva kone stojace na zadných nohách tvárou oproti sebe. Za sebou máme 74,91 km s priemernou rýchlosťou 21,5 km/hod. teplota stále stúpa. Je 33,1°C. Tu podľa včerajšej dohody si dávame dlhšiu obedňajšiu prestávku. Prostredie je tu naozaj príjemné. Sedíme vonku pod obrovskými slnečníkmi a vedľa nás je jazero s krásnymi leknami, kačičkami a rybami. Obed sme mali naozaj chutný a po Ferových odporúčaniach prevažuje hlavne zelenina. Niektorí chlapci asi uzatvorili so zeleninou boj. Zdráhajú sa, ale nakoniec sa podvolia väčšine a konzumujú zeleninu tak ako my všetci ostatní. Po obede máme siestu. Využívame voľné lavice, aby sme sa natiahli a niektorí z nás si aj podriemkali a dohnali skoré ranné vstávanie. Blíži sa štrnásta hodina a s ňou aj čas nášho odchodu. Upravujeme sa a o 14⁰⁵ pokračujeme ďalej. Smer Czestochowa. Ideme pomedzi lesy, z času na čas vetrík jemne pofukuje a tak teplotu nad 30°C veľmi neregistrujeme. Ďalšia taká väčšia prestávka je skoro až o dve hodiny. Naše dievčatá sú už ako profesionálky. Stačí do vysielačky povedať, že nemáme vodu a dievčatá prídu autom k nám v tesnej blízkosti a za jazdy, bez toho aby sme zastavovali, alebo spomalili meníme fľaše. Prázdna do auta a plná na bicykel. Super. Mne osobne sa to veľmi páči. To, že máme všetci rovnaké dresy, že všetci ideme spolu v jednom pelotóne, že si vodu dokážeme meniť počas jazdy, to všetko stmeľuje náš cykloklub. Je to ako keby sme dýchali jednými pľúcami a bilo za nás všetkých jedno srdce. Tu neexistuje žiadny vek. Všetci sme si rovní. Všetci bratia a naše dve sestričky. Po krátkom čase nám dievčatá oznamujú do vysielačky, že majú vzácnu návštevu. Dobiehame k autu a stretávame sa s o. Krištofom, Paulínom, ktorý dlhé roky pôsobil vo Vranove na Severe. Ten akurát vyšiel z obchodu a keď videl auto so slovenskými vlajkami, na aute ŠPZ Vranova, zdvihol ruku ako policajt a auto hneď zastavil. Mnohí chlapci narodení neskôr ho ani nepoznali, ale my, čo sme sa narodili trošku skôr, si ho dobre pamätáme. Zvítanie bolo úžasné. Rozprával nám, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia začala putovná socha Panny Márii Czestochowskej – Kráľovnej Poľska svoju 30 ročnú púť po Poľsku a keď ju skončila, začala hneď druhú tridsaťročnicu. O. Krištof ju bol teraz sprevádzať, lebo sa prenášala na iné miesto a zároveň pondelok a utorok bola putovná socha Sv. Michala Archanjela von z Jasnej hory a dnes sa má vrátiť, tak robí presun do farnosti, aby na všetko dohliadol. Úžasné aký je ten svet malý. Vysvetlil nám cestu, ktorá nás privedie rovno na Jasnú Horu. Nie je v mape, ani v žiadnej navigácii a nie je ani vôbec označená, ale všetci miestni ju využívajú. Rozlúčili sme sa a pokračujeme v našej ceste. Je 15⁵³ a my máme poslednú prestávku pred cieľom. Od Jasnej Hory nás delí asi 20 km. 16²⁰ vyrážame na poslednú časť dnešnej cyklopúte. Ideme podľa inštrukcii o. Krištofa, ale pre istotu sa pýtame miestnych a tí nás nasmerovali na hlavný ťah, lebo je dobre označený a nemali by sme zablúdiť. Dvojprúdovou cestou vchádzame do Čestochowej a po pár kilometroch o 17²³ prichádzame na Jasnú Horu. Tých posledných asi 500 metrov stálo za to. Stúpanie, úžasné stúpanie. Prichádzame na parkovisko a keď vysvetľujeme, že sme hoteloví hostia v Dome Jána Pavla II. parkovanie máme zadarmo. Za sebou máme 132,50 km s priemernou rýchlosťou 22,3 km/hod. a čas strávený na bicykli je 5 hodín a 55 minút. Teplomer ukazuje 30,9°C. Vykladáme skoro všetky veci z auta a o. Marek odišiel na recepciu. Bicykle odkladáme v takom malom sklade za recepciou a ideme sa ubytovať. Izby sú jednoduché a skromné, čo nám vôbec nevadí. Akurát sme rozčarovaní z toho, že na celej chodbe sme nenašli ani jednu sprchu. A tak chodíme po tom obrovskom komplexe a hľadáme. Chlapci našli v inom krídle na druhom poschodí dve sprchy a v suteréne na opačnej strane jednu. Striedame sa, aby sme všetko stihli, lebo už o ôsmej večer máme svätú omšu v kaplnke Ružencovej Panny Márie. Kto už bol s o. Marekom autobusom v Czestochowej na Jasnej Hore, tak sme tam mali tiež svätú omšu. Táto omša je umocnená ešte aj tým, že práve v čase, keď sme prišli na Jasnú Horu je Medzinárodný kongres exorcistov a práve táto kaplnka Ružencovej Panny Márie im slúži ako kongresové centrum. Je tu videoprojektor, elektronicky spúšťajúce sa premietacie plátno, zatemnenie okien a hlavne pod sedadlami klimatizácia. Po omši máme neskorú večeru. Dievčatá sľúbili Ferovi, že ho odmenia bónusom na večeri za úžasné vedenie pelotónu. Keďže nemáme kuchyňu, večera je studená (chlieb, maslo, zelenina, ...) Ferovi sa ušiel bónusový jogurt. Na dnes toho bolo už dosť. Zážitkov, emócii, ... a tak o 23⁰⁰ máme večierku a ideme spať.

Deň štvrtý–utorok - 07. 07. 2015

Dnes je deň oddychu. Dohodli sme sa, že budíček si každý urobí sám a každý sa môže vyspať do sýta. Pre nás skôr narodených to ale neplatí. Voľno nevoľno, naše telo je navyknuté vstávať skoro ráno. Ako hovorili naši predkovia, že vstávali spolu s kurami. Už o piatej som hore. Ranná toaleta, modlitba a vstávajú aj Zuzka s Janíkom. Pýtajú sa, keďže ešte nie je ani šesť hodín, či spolu nepôjdeme na slávnostné otvorenie obrazu. Je 05⁴⁵ keď odchádzame z hotela. Hovorím, že už je veľa hodín a dnu sa už nedostaneme. A mal som pravdu. Chrám je plný. Napriek tomu sa nám podarilo pretlačiť sa do prvej lode. Pre tých, ktorí Jasnú Horu v Czestochowej nepoznajú v krátkosti vysvetlím. Je hlavný oltár, na ktorom je obraz Kráľovnej Poľska. O obraze teraz nebudem písať, lebo to už bolo pred časom zverejnené v úvodníku nášho farského časopisu. Pred oltárom je presbytérium(miesto pre kňazov a miništrantov. Zaujímavosťou tohto oltára je, že sa tu svätá omša slúži ako pred II. vatikánskym koncilom. Čelom k oltáru a chrbtom k veriacim. Presbytérium končí mrežou. Za ňou sa začína prvá loď. Ako keby prvá časť chrámu a za ňou druhá loď. Vyzerá to tak, že postavíte chrám a po niekoľkých rokoch zistíte, že kapacitne nestačí, tak ho predĺžite o ďalšiu časť. To, že tomu tak už je niekoľko storočí svedčí fakt, že do kostola vchádzame dole troma schodmi oproti vonkajšiemu terénu. V druhej lodi sú po bokoch umiestnené veľké ploché televízory, aby sme mohli sledovať čo sa deje pri oltári. Koľko tam bolo mladých rodín úplne s malými bábätkami v takú skorú rannú hodinu som žasol. Odbila šiesta hodina a všetci sme pokľakli. Je úplne ticho. Ticho. A do tohto ticha sa zrazu pustila hudba fanfár a bubna a slávnostne sa dvíha oceľová opona pred obrazom. Iba malú poznámku k tej hudbe. Keď ešte neboli také výdobytky modernej techniky ako teraz, tak sa vždy obraz odhaľoval za prítomnosti živej hudby. A hrať pri takej udalosti si každý Poliak považoval za veľkú česť. Väčšinou hrali otcovia Paulíni. Ale po dohode a vypočutí sa ušlo tejto významnej úlohe aj iným fanfárovým zoskupeniam. Kľačím, pozerám na tento výjav a slzy mi dole tvárou tečú ako hrachy. Nechápem. Ale moja duša si uvedomuje túto výnimočnú udalosť. Byť tak blízko pri Matke. Pri Jeho Matke. Za veľmi krátky čas, ale o to intenzívnejšie si uvedomujem aký som slabý a hriešny. Koľko málo mi stačí aby som hneď podľahol hriechu. Bez boja, dobrovoľne. Slávnostné fanfáry končia a začína hneď svätá omša v poľskom jazyku. A tak ostávame aj na svätej omši. V evanjeliu podľa Jána sa čítala časť, kedy Ježiš sám o sebe hovorí: „Ja som chlieb života!“. V homílii kňaz rozdelil vtedajších poslucháčov týchto Ježišových slov do troch kategórií. Prvá kategória boli tí, ktorí počuli ale vôbec nechápali. Druhá kategória boli tí, ktorí chápali ale neverili. A tretia kategória boli tí, ktorí uverili. Vyzval nás, nech si každý vo svojom srdci odpovie na otázku: „A do ktorej kategórie parím ja?“ po svätej omši sa vraciame späť na hotel a tam ešte všetci spia. Janík so Zuzkou odišli do Lidl-u zabezpečiť raňajky a nájsť obchod a opravovňu na rowery(bicykle po poľsky). Ja som si za ten čas dokončil rannú duchovnú hygienu a začal chystať raňajky. Došli Janík so Zuzkou a dokončujeme raňajky. Chlapci postupne vstávajú. Posledný raňajkujúci odchádza o 10⁴⁰. Do 13⁴⁵ máme voľný program a o 14³⁰ máme svätú omšu. Po nej spoločný obed a prehliadka areálu. Chlapci tento voľný čas využívajú rôzne. Niektorí idú na prechádzku po meste, iní sa dohodli s o. Marekom na svätej spovedi a ja so Zuzkou (Janíkovi sa ozvalo koleno, že potrebuje dlhší čas na regeneráciu, tak idem namiesto neho), Jakubom a Marekom Kurucom(tomu sa tesne pred príchodom na Jasnú Horu zablokovala zadná prehadzovačka/musel stále krútiť/) nakladáme bicykle na strechu a ideme do sklepu rowerovho.  Na Jakubovom bicykli potrebujeme vymeniť držiak na zadnú prehadzovačku a na Marekovom buď oprava, čo je dosť časovo náročná, alebo vymeniť celé zadné koleso. V jednej predajni nám povedali, že bicykle budú hotové najskôr za tri dni. Pre nás to neprichádza do úvahy, lebo zajtra ráno odchádzame. V druhej predajni nám povedali, že ani naše bicykle nezoberú toľko majú práce, ale odporučili nám tretiu predajňu. Tu sme vybavený tak na 50%. Našli na Jakubov bicykel držiak, hneď ho aj založili a vyskúšali. Je to v poriadku. Vraciame sa do druhej predajne a tu kupujeme pre Mareka celé zadné koleso. Čas je už veľmi pokročilí. Ponáhľame sa, aby sme stihli ešte odložiť bicykle, prezliecť sa a bežať na svätú omšu, ktorú máme priamo v presbytériu pod milostivým obrazom Panny Márie Czestochowskej. Úžasné požehnanie. Ďakujem Ti Pane. Omše sú tu krátke, lebo každú polhodinu tu má niekto iný omšu. Nám bola udelená milosť, že po nás ďalší išli až o hodinu a tak sa nemusíme vôbec ponáhľať. Prichádzame do sakrestie a tam nás čaká milé prekvapenie. Víta nás bohoslovec v slovenskom jazyku Juraj Tirpák, rodák z Vranova nad Topľou. Otec Marek ho poprosil aby nám namiesto homílie v krátkosti povedal históriu obrazu. Potom sme mali prosby, ktoré sme priniesli so sebou. Prijímame Obojakým spôsobom – Telo a Krv. Po skončení svätej omše si dávame spoločné foto pod milostivým obrazom. A kým vyjdeme z areálu Jasnej Hory robíme si malú prechádzku po ostatných chrámoch. Hneď vedľa hlavného chrámu po pravej strane(pravdepodobne majú spoločnú jednu stenu) je obrovský chrám zasvätený Sv. Archanjelovi Michalovi. Na bočnej ľavej strane sú samé kaplnky. Spomeniem iba niektoré – kaplnka Božského srdca Ježišovho, Sv. Pavla Pustovníka, Sv. ... . Na chóre sú dva obrovské orgány. Jeden v prvej lodi na boku a druhý ešte väčší celkom vzadu druhej lodi. Vychádzame von z chrámu a nevieme sa dohodnúť. Jedni by chceli pokračovať v prehliadke Jasnej Hory a druhí tiež, ale až potom keď sa najedia. Kým sa dohadujeme, Rado využil čas a vybehol hore na vyhliadkovú vežu. Svojimi dlhými nohami 400 schodov zvládol hore raz dva, urobil si vlastné foto a bežal naspäť dole. Podvolíme sa väčšine a odchádzame spoločne na obed do neďalekej reštaurácii pod Jasnou Horou. Sedíme vonku na chodníku v blízkosti cesty. Vo vnútri je dosť ťažký vzduch a sú tam iba štvorky stoly. Tu vonku sú dve šestky a pofukuje jemne vetrík. Toto nám vyhovuje viac. Obed bol v skutku výborný. Po obede by si dievčatá radi niečo kúpili na pamiatku, ale tu v blízkosti Jasnej hory sú iba predajne so sakrálnymi vecami. Konečne som na stene nad chodníkom zazrel visieť šaty. Tak som ich tam poslal. Po chvíli sa vrátili so smutným výrazom tváre. Vraj je to obchod so šatami, ale tam predávajú iba šaty pre kňazov. Spolu sme sa zasmiali a ideme dole stromovou alejou, kde po bokoch sú aj trhovníci. Tu sú aj šaty, ale dievčatá si z ich ponuky nič nevybrali. My chlapci sme väčšinou nakupovali magnetky na chladničku. Pokračujeme dole stromovou alejou až prichádzame ku kostolu Sv. Barbary. Tu za kostolom je kaplnka, v ktorej je kópia obrazu Czestochowskej Panny Márie a studňa, kde vytryskol zázračný prameň. Kvôli znečisteniu je povrch studne uzatvorený mliečnym plexisklom a voda, aby bola dostupná vždy a všetkým je vyvedená von za kaplnkou. Pri  kaplnke je obchod so suvenírmi a vedľa moderne postavené veľké toalety. Keď majiteľka večer zatvára svoj stánok, zatvára aj kaplnku a toalety. Využívame tento čas každý po svojom. Nákup, toaleta, návšteva kaplnky a kostola, čítanie info tabúľ a oddych na lavičke v tieni. Omša začína o 18⁰⁰ a tak sa späť presúvame na Jasnú Horu. V samotnom areály nachádzame záhrady pokoja, ktoré patria ku klauzule kláštora a pravdepodobne sa využívajú na duchovne rozjímanie. Vo vnútri areálu, hneď vo vchode je kaplnka pokút a pod ňou, dole schodmi samé spovednice. My ideme hore po schodoch vedľa kaplnky. Tu hore sa na jednej časti ešte stále pracuje. Pravdepodobne sa bude rozširovať terasa. Pokračujeme po terase a prichádzame na miesto, kde je postavené obrovské presbytérium určené na slávnostné sväté omše. Pod presbytérium a súčasne aj pod múrmi Jasnej Hory sa nachádza obrovská lúka, na ktorú sa podľa mňa vmestí aj niekoľko 100 000 ľudí, za lúkou je lesík a v strede lesíka je široká stromová aleja vedúca do centra mesta. Pokračujeme v prehliadke. Prechádzame okolo obrovskej sochy Sv. Jána Paula II. za sochou meníme smer doľava. Celý areál postavený na Jasnej Hore je ako kocka so šikmými bočnými stenami. Pozeráme sa dole. Tu už je les, ktorý od areálu Jasnej Hory oddeľuje asfaltová cesta. Krajom lesa popri asfaltovej ceste je rozmiestených štrnásť zastavení krížovej cesty. Oproti poslednému zastaveniu je aj vchod autom do areálu. Kam to auto vošlo a kde pokračuje, to nevidíme. Celý kláštor je postavený pod areálom, ktorý nie je prístupný verejnosti. A koľko poschodí je tam smerom dole, do zeme, netušíme. Prichádzame k delám, ktoré niekedy slúžili na obranu a pracovník SBS Jasnej Hory nás upozorňuje, že je 18⁵⁰ a táto časť sa pre verejnosť zatvára o 19⁰⁰. Vraciame sa späť. Otvorená ostáva časť, kde sú chrámy, múzeum a toalety. Večer o deviatej hodine začína slávnostná modlitba. Volá sa APEL. Po ukončení tejto modlitby sa zatvára oceľová opona pred obrazom, zatvárajú sa mreže a zatvára sa aj posledná časť areálu na Jasnej Hore. Ideme späť na hotel. Janík so Zuzkou ešte odchádzajú do Lídl-u urobiť nákup na večeru a zajtrajšie raňajky. Po suchej večeri si ešte preberáme nasledujúci deň. Sledujeme vývoj počasia. Hlásia ochladenie a miestami aj lokálne búrky a západný vietor. Vyberáme trasu východu z Czestochowej a nachádzame cestu, ktorú nám vysvetľoval o. Krištof. Z Jasnej Hory dole po stromovej aleji ku kostolu Sv. Barbary, potom doprava a po hlavnej až von z mesta. Míňame hlavný ťah. Ideme akoby súbežne s ním ale po ľavej strane cez pokojné malé obce. Takže ráno 05²⁰ budíček. Obliekame sa do dresov. Ideme na slávnostné otvorenie obrazu, raňajky, nakladanie do auta, kontrola bicyklov a vyrážame do Krakowa. Spoločná modlitba, osobná hygiena a prajeme si dobrú noc. Zajtra nám začína spiatočná púť.

Deň piaty –streda –08. 07. 2015

O pol štvrtej sa budím na poriadnu búrku. Do budíčku som už toho veľa nenaspal. Budím chlapcov a s o. Marekom dohadujeme zmenu. Keďže vonku je búrka, obliekame sa normálne, nie do dresov, aby nám hneď zrána nezmokli. Presúvame sa behom do chrámu aby sme veľmi nezmokli.  Otec Marek po dohode ide v kňazskom rúchu ako spolubrat - kňaz priamo k obrazu slúžiť svätú omšu. A zase to začína. Ten duchovný zážitok pri otváraní obrazu je stále iný, umocnený aj prítomnosťou vždy iných ľudí, ale tá hlavná myšlienka, ktorá aspoň v mojom vnútri stále rezonuje, je tá istá. Moja slabosť, úbohosť a pominuteľnosť. Na chlapcov, ktorí boli prvýkrát, to bolo aj vidno. Po svätej omši, asi každý ešte premýšľal o tom, čo zažil. Každý je ticho a mlčky sa presúvame naspäť do hotela. Našťastie pre nás dážď postupne stráca na svojej sile. Dávame si raňajky, ktoré nám nachystali Janík so Zuzkou. Balíme, nakladáme veci do auta, vykladáme bicykle, kontrolujeme pneumatiky, keď v tom ... Počas celej našej cesty sme nevideli žiadneho bezdomovca, žiadneho žobráka. Až tu v Czestochowej. Potuloval sa pomedzi hotelovými hosťami na parkovisku a už ho kontrolovala Mestská polícia. Len čo polícia odišla, prišiel hneď k nám. Janík povedal, že včera pri Lidl-u mu dal svoju buchtu (vzdal sa polovice svojich raňajok) a keď sa otočil videl ako ten bezdomovec tú buchtu hneď hodil do koša. On chcel iba peniaze na alkohol. Ten bolo z neho riadne cítiť. Hotovosť sme nemali, lebo sme všade platili kartou. Tak sme obstáli naše auto, aby nám niečo nezobral a pekne sme ho vyprevadili preč od nás so slovami, že na alkohol od nás peniaze nedostane. Ešte trochu prší, ale nevadí. Ideme predsa domov. Kontrola komunikácie cez vysielačky a 08⁰⁷ odchádzame. S Bohom, nie, nie – radšej Do videnia Czestochowa. Ideme po trase, ktorú sme vybrali včera. Najprv formácia autobus a po opustení Czestochowej vláčik. Ide sa nám naozaj výborne. Je to možno tým jedným dňom oddychu alebo ideálnym počasím pre bicykel, alebo aj jedno aj druhé. Je pod mrakom teplota sa pohybuje v rozmedzí medzi 20 – 25°C, priemernú rýchlosť máme 26,6 km/hod. a ani neregistrujeme čas. Prvú desaťminútovú prestávku máme o 09⁵⁵ až po 43 kilometroch. 10⁰⁵ pokračujeme ďalej. Po pár kilometroch vychádza slniečko a teplota začína stúpať. Nie je to až také zlé. Teplomer ukazuje 26,8°C. Po šesťdesiatich kilometrov začína pršať. Ale iba veľmi krátko. Druhú zastávku si robíme na motoreste Cezar(na tom istom mieste, kde sme obedovali na ceste do Czestochowej. Čas 11¹³ hod. Za sebou už máme 70 km. Dnu ešte nevchádzame, sedíme vonku na lavičkách a čakáme na dievčatá. Tie sú momentálne mimo dosah vysielačky a tak stále hliadkujeme cestu pred motorestom, aby neprešli okolo nás ďalej. Za chvíľu prichádzajú aj so suchým obedom, ktorí pre nás zakúpili v jednom potravinárskom obchodnom centre. Každý má po tri buchty z lístkového cesta. Zapíjame obed vodou a o 12⁰⁵ sadáme na bicykle a pokračujeme ďalej. Dnes nám cesta ide neobyčajne rýchlo. Je 15⁰⁰ a my vchádzame do Krakowa a za 25 minút sme už na ubytovni v Ľagewnikoch. Dnes sme ubehli 143,57 km s priemernou rýchlosťou 26 km/hod. za čas 5 hodín a 31 minút. Maximálna teplota bola 27,5°C. Do večera máme voľný program. Tí, čo s nami neboli minulý rok na cyklotúre v Krakowe, odišli do Sanktuária Svätého Jána Pavla II, aby aj oni videli to úžasné dielo postavené na chválu Boha. Aj oni dopadli tak ako my pred rokom. Na spiatočnej ceste ich chytil dážď, tak kým prišli na ubytovňu poriadne zmokli. Prijali to v pohode. Veď Pán Boh za nás hriešnikov príjme aj takú malú obetu. A obety za to akí sme nie je nikdy dosť. Zapadám s dievčatami do kuchyne a chystáme najprv neskorý teplý obed. Francúzska polievka a druhý chod je zemiaková kaša so slaninkou. Na večeru si chlapci vybrali baby guláš – čiže krupicovú kašu. Keďže máme dosť času plánujeme cestu späť. Pôjdeme okolo Wieliczky. Je tam síce 13 kopcov a poriadnych, ale tie majú zo strany od Krakowa klesajúcu tendenciu, to znamená, že každý ďalší kopec v poradí je stále nižší, čo by mohlo prispieť k nášmu rýchlejšiemu napredovaniu. Uvažujeme aj o tom, či nezájdeme priamo do Wieliczky do soľnej bane. Je to dvojkilometrová zachádzka, čo nie je až tak veľa. Je tu aj niekoľko proti návrhov. Ako dlho budeme čakať, kým sa dostaneme dnu? A aká je dlhá prechádzka baňou? O koľko hodín predĺžime našu cyklotúru a stiháme ešte za bieleho dňa prísť do Nowého Saczu? Viem, že keď som tam bol poslednýkrát s autobusom s o. Marekom, tak sme čakali na vstup skoro dve hodiny. A to sme mali všetko dopredu vybavené. Teraz takto neohlásení?! No neviem. Prechádzka po soľnej bani trvala (ak ma pamäť neklame) skoro 2 hodiny, možno aj viac. Takže celé dopoludnie. Ešte stále sme nad touto cestou uvažovali, ale keď nám niektorí členovia cykloklubu povedali, že majú klaustrofóbiu (strach z uzatvorených priestorov), tak sme od návštevy Wieliczky upustili. Nebolo by to fér, aby sme išli dole a oni nás hore čakali niekoľko hodín. Sme jeden tím, jedny pľúca, jedno srdce a tak to aj zostane. Po druhej večeri máme voľný program. Chlapcom sa ešte nechce späť, tak si rozprávajú svoje zážitky. Dievčatá nám pripravili ešte jedno prekvapenie. Kúpili červený melón a porezali ho na kocky. Takto nám spríjemnili večerné posedenie. Každý čosi priložil, až je z toho super zábava plná smiechu. O desiatej večer rušíme zábavu a ideme späť. Osobná hygiena, modlitba a dobrú noc Krakow.

Deň šiesty –štvrtok –09. 07. 2015

06³⁰ budíček. Znova klasika a rovnaký kolotoč ako každé ráno. Po raňajkách ešte posledná kontrola bicyklov a navigácie a 08²⁵ odchádzame z ubytovni. Dovidenie Krakow, dovidenia Ľagewniky. O pol hodiny opúšťame mesto a na prvej benzínovej pumpe stojíme. Kontrolujeme navigáciu a 09⁰⁵ vyrážame. Smer Wieliczka. Aj keď prechádzame samými kopcami rýchlosť a čas máme výborný. Dole kopcom sa spúšťame, potom stačí iba udržať rýchlosť, trochu v úpätí vrchu potočiť pedálmi a sme na vrchole druhého kopca. Kopce sme zvládli na jedničku. Priemerná rýchlosť sa pohybuje okolo 36 km/hod. To je jednoducho super. Cesta pokračuje ďalej po hrebeni kopcov. Takže ideme stále raz hore a raz dole. Zastavujeme na jednom motoreste na obed. Na odporúčanie miestnych, že tu je draho a lepšie a lacnejšie sa najeme v dedine, pokračujeme v ceste. Prichádzame do dediny, ktorá nám veľkosťou pripomína naše Hanušovce nad Topľou. Na námestí je reštaurácia, obchody, banka, pošta, ... Celé námestie je na zákrute dole kopcom, vyložené kamennými kockami a v strede dominuje socha Sv. Šimona. Tu sme sa prvýkrát odkedy chodím do Poľska stretol z neochotou mladého personálu. Kartou za obed sa platiť nedalo, nemali terminál. A keď sme im povedali, že zaplatíme Eurami, povedali, že hneď oproti je banka, aby sme si zamenili na Zloty. Vysvetľujeme mu, že sme na ceste domov a my Zloty už nepotrebujeme. Zaplatíme im v Eurách a oni nech si ich zmenia na Zloty. Ich odpoveď bola nie. Rozčarovaní a sklamaní sadáme na bicykle a pokračujeme v ceste. Fero poznamenal, že to boli určite zamestnanci, lebo keby to bol majiteľ, podnikateľ, ktorému ide o obchod a dobré meno, určite by sa takto nezachoval a prijal náš návrh. Nevadí. Aj zlá skúsenosť je skúsenosť. Dievčatá nám po ceste nakúpili chlieb, maslo, zeleninu a ovocie a v obci Tymowa si dávame suchý obed. Prešli sme 65 km. Priemernú rýchlosť máme 22,5 km/hod. Je  12³⁵ a teplota 32°C. 13¹³ pokračujeme v ceste smerom na Nowý Sacz. O 14²⁵ vchádzame do mesta Nowý Sacz a po 32 minútach sme už pred ubytovňou. Prešli sme 105,7 km s priemernou rýchlosťou 23,5 km/hod. za 4 hodiny a 30 minút. Najvyššia teplota bola 31,4°C. Zamestnanci ubytovne, ktorí nás majú na starosti, vyhoveli našej žiadosť zo soboty a zabezpečili nám elektrický varič. Síce iba jednoplatničku, ale podstatné je, že máme na čom variť. Chystáme neskorý obed, paradajková polievka a guľáš. Po obede máme voľný program až do 20⁰⁰. Skoro všetci opúšťame ubytovňu a odchádzame do blízkeho nákupného centra. Máme poslednú možnosť si niečo pre seba a pre svojich blízkych kúpiť tu v Poľsku. Spokojní s nákupmi sa vraciame späť na ubytovňu. O 20⁰⁰ máme poslednú svätú omšu na tejto cyklopúti. Po nej večera. Dojedáme všetko, čo nám ešte zostalo. Dnes sa nechce nikomu ísť späť. Sedíme spolu v spoločenskej miestnosti a bavíme sa. Niektorí počítačoví maniaci nás opustili a vymenili našu spoločnosť za Facebook, ale zdravé jadro zostalo. Predsa aj keď je nám dobre, čas pokročil. Blíži sa polnoc a s ňou aj odchod do postele.

Deň siedmy –piatok –10. 07. 2015

Ráno vstávam skoro ako vždy. Idem ešte do neďalekých potravín nakúpiť čerstvý chlieb na raňajky a na cestu. O siedmej vyhlasujem budíček. Kým sa chlapci chystajú, so Zuzkou a Janíkom chystáme raňajky. Pred deviatou nám hostia z prvého podlažia robia spoločnú fotku a my po spoločnej modlitbe o 09⁰² odchádzame. Je pod mrakom a fúka vietor. Nie silný, ale fúka. Teplota je 17,4°C. Nasadzujeme si všetci rukávniky. Po 23 minútach opúšťame Nowý Sacz. Prvú zastávku máme po 22 km s priemernou rýchlosťou 21,8 km/hod. Aj keď teplota stúpla na 19,6°C, začína trošku kropiť a blížime sa k pohoriu Karpaty, vyberáme si z auta cyklistické bundy a o 10¹⁵ vyrážame. O 10⁴⁹ prichádzame na poslednú veľkú križovatku v tvare písmena H. Tu sa cesta rozdeľuje na tri smery po poľskej strane a ten štvrtý je smer Muszynka poľsko-slovenská hranica. Za sebou už máme 29,30 km s priemernou rýchlosťou 19,6 km/hod. Teplota znovu klesla. Je 17,3°C. 10⁵⁸ vyrážame. Smer Slovensko. Ďalšia plánovaná zastávka je na hranici. 11³⁶ po krásnych kopcoch sme už všetci na hranici. Doteraz sme dnešný deň ubehli 46,3km s priemernou rýchlosťou 21,9 km/hod. Teplota znovu stúpa. Už je 20,7°C. Spoločné foto na hranici a čaká nás viac ako osem kilometrový zjazd dole. 11⁴⁸ sa spúšťame dole kopcom na Slovensko, na naše rodné Slovensko, náš domov. Dohodli sme sa, že obed si dáme znovu v Bardejove v tej istej reštaurácii ako pred týždňom. Možno sa za ten týždeň aj dievčatá vycibrili v obsluhovaní.  12²⁰ prichádzame do reštaurácie. Ubehli sme už 64,68 km a naša priemerná rýchlosť vďaka hraničnému zjazdu sa nám zvýšila na 24,8 km/hod. Aj teplota nám stúpla na 25,1°C. Po dobrom obede a oddychu o 13⁵² vyrážame. Smer Giraltovce. Meníme smer a ideme cez Kurimu. Je to o pár kilometrov navyše, ale cesta tu ide skoro v kuse mierne dole kopcom. Fero nás ťahal s malými výmenami skoro 3 dni. Teraz z našich šprintéroch a ani vrchároch sa nikto nepchá na čelo pelotónu. Chlapci sa dohodli, že od Domu smútku v Čaklove po benzínovú pumpu Slovnaft si dajú šprint(na bomby). Chcú ísť na maximum. Chcú si urobiť také malé rýchlostné preteky. My ostatní súhlasíme a tak sa na čele pelotónu striedame. Ja, otec Marek a Janík. Cesta nám ide naozaj výborne. Ideme stále dole kopcom s vetrom v chrbte a miestami máme priemernú rýchlosť okolo 35 km/hod. Prechádzame Giraltovcami a pokračujeme ďalej bez zastávky. Chlapci sa už tešia na preteky. O 15⁴⁹ prichádzame do Hanušoviec nad Topľou na zmrzlinu. Je to posledná zastávka na našej cyklopúti. Za sebou máme 113,86 km s priemernou rýchlosťou 26,6 km/hod. Teplota stúpa ďalej. Je 26,2°C. 16⁰⁶ odchádzame v takom pohodovom tempe. Chlapci si už dohadujú taktiku šprintu. Blížime sa k Čaklovu a chlapci sú už normálne nadržaní. Ako keď poľovnícky pes cíti zver a už sa nemôže dočkať kedy ho konečne pustia z vôdzky. Konečne je tu Čaklov Dom smútku a chlapci vyrážajú. My ostatní pokračujeme v svojom tempe. Dievčatá odišli dopredu, aby celé preteky zaznamenali na video. Prvý došiel Fero, za ním Mišo, potom Marek, Šimon, Rado, Janík, Jakub, Paľo, o. Marek a ja. Myslím, že v tak silnej konkurencii je moje desiate miesto výborne. Robíme formáciu autobus a za sprievodným vozidlom o 17⁰³ prichádzame k nášmu farskému kostolu Fatimskej Panny Márie. Dnes sme ubehli 136,48 km s priemernou rýchlosťou 21,2 km/hod. a trvalo nám to čistý čas rovných 5 hodín. Tu už nás čakajú naši rodinní príslušníci, aby si nás rozobrali a pobrali do svojich domovoch. Po zvítaní a spoločnej foto sa lúčime a odchádzame k svojim blízkym domov.

Záverečná bilancia

Za šesť dní na bicykli sme prešli 758,41 km s priemernou rýchlosťou  22,88 km/hod. a strávili sme na ňom 31 hodín a 53 minút.

Veľa sme zažili. Lepšie sa spoznali. Pomáhali si jeden druhému. Išli sme ako tím, jedny pľúca, jedno srdce s rovnakým zmýšľaním, s rovnakým cieľom. Chcem poďakovať v prvom rade Pánu Bohu, že sa o nás tak staral, že nám doprial túto cyklotúru prežiť a živým a zdravím vrátiť sa domov.

Chcem poďakovať o. Marekovi za naše duchovné vedenie počas celej cyklotúry. Chcem poďakovať všetkým sponzorom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí nás počas celej cyklotúry sprevádzali modlitbami a nakoniec chcem poďakovať našim obidvom dámam – Zuzke a Aďke, ktoré sa počas celých sedem dní o nás starali. Nikdy sme neboli hladní, každý večer večera, každé ráno bohaté raňajky. Dopĺňanie tekutín a energie počas cesty a kopu iných skrytých vecí, ktoré vedia iba oni a Pán Boh, čo všetko dobré urobili pre túto cyklotúru.

Cyklotúry sa zúčastnil 12 – členný tím: O. Marek, Janko a Jakub Hrubovský, Marek a Šimon Kuruc, Mišo Jenčo, Rado Bača, Fero Baník, Paľo Fincický, Peter Tóth a v sprievodnom vozidle nás sprevádzali dve šarmantné dámy – Zuzka Hrubovská a Aďka Hricová.

Nech Boh žehná našu farnosť!