Dni uplynulého týždňa sa niesli v znamení spomienky na nenarodené deti a na matky, ktoré ich odmietli prijať, iniciované cirkevnými autoritami a ustanovizňami cez modlitby a rôzne aktivity na posilnenie a záchranu manželstva, rodiny a počatého života. Keď nevďačnosť vie raniť a zarmútiť naše ľudské srdcia, o čo viac bolesti spôsobujeme svojím zlým správaním cez nedodržiavanie prikázaní, ktorými Pán Boh testuje náš vzťah k nemu: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ (Jn 14,15) “Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. (1Jn 5,3)

Pána Boha neuráža ani tak vyjadrenie o jeho neexistencií ako nedôvera v jeho pomoc a riadenie. Je známy aj výrok, ako môžeme Pána Boha rozosmiať, keď mu predložíme svoje plány do budúcna! Veľa nešťastia si spôsobujeme tým, že berieme opraty do svojich vlastných rúk a až keď sa poriadne popálime, spomenieme si na Pána Boha. Za totality sme nemali taký prístup k náboženskej literatúre a cirkevným dokumentom, zvlášť pokoncilovým, čo bolo a je na veľkú našu škodu, lebo sme veľa dobrého na duchovnom poli omeškali a zanedbali. Dnes internetovo zdatní si môžeme cez stránky biskupskej konferencie, alebo aj zakúpením zadovážiť potrebné dokumenty a materiály. So súčasnou problematikou sa veľmi úzko spája encyklika Pavla VI. Humanae vitae o plánovanom rodičovstve, vydanej 25.júla na sviatok svätého Jakuba v roku 1968. Stretla sa však s negatívnym ohlasom, neprijatím, ale prorocký duch pápeža Jána XXIII., ktorý druhý vatikánsky koncil otvoril a aj bol za nastolenie tejto reprodukčnej problematiky cez konštitúciu Gaudium et spes – radosť a nádej , sa stala aktuálnou až po mnohých rokoch. Sexuálna výchova je potrebná na patričnej úrovni, samozrejme, už od detského veku a ma pokračovať až do dospelosti, ale len za predpokladu, že sa zhoduje s učením predloženým Cirkvou. Na rôzne činnosti a profesie sa zvykneme patrične pripravovať štúdiom, ale na manželstvo a rodičovstvo hádam najmenej, čo aj súčasná situácia v spoločnosti a vo svete dosvedčuje. Dnes je kresťanom v sekularizovanej spoločnosti ťažko nerobiť kompromisy, ale dostali sme od Boha výzvu, že sme soľou zeme, svetlom sveta a musíme žiť ináč, ako žije svet. Pán Boh nežiada od nás nemožné, hoci niekedy aj ťažké veci, ale je to pre naše dobro. Encyklika Humanae vitae hovorí o potrebe periodickej zdržanlivosti v manželskom živote, na základe dokonalého poznania prirodzených cyklov v tele ženy, ktorým sa musia manželia naučiť rozumieť a správne ich využívať. Cirkev na regulovanie pôrodnosti pozná iba jedinú a to prirodzenú metódu. Na programy príprav pre snúbencov pod názvom OHNE ako aj Hnutie kresťanských rodín, pozýva často prednášať manželské páry, ktoré už praktizujú takúto metódu a delia sa so skúsenosťami. Dosvedčujú, že využívanie plodných a neplodných dní u ženy prináša obojstrannú radosť, vzájomnú úctu a rešpekt, čo je opakom pri používaní rôznych antikoncepčných prostriedkov, ktoré Cirkev zavrhuje skoro v každom prípade. Kresťanom má byť aj cudzia obava z nedostatku, núdze, či budúcnosti, keď budú dodržiavať ďalšie Božie nariadenie a to o dávaní desiatkov, ako o tom hovoria knihy Deutorónium 14, 22-28 a Levitikus 27,34. Tento kruh, keď Pán Boh dáva nám a my jemu desiatu časť z príjmu nebude prerušený, nemusíme sa báť, že nás zem neuživí a deti sa nebudú smieť narodiť! Darovaný desiatok môže byť aj vo forme príspevku na potreby chrámu a podľa sociálnej náuky Cirkvi aj svoje nehnuteľnosti máme primerane využívať pre blaho blížnych.

(Jozefína Gajdovčíková)