Hygienické obmedzenia

Slobodomurári po prevzatí moci v Portugalsku v roku 1910 rozpútali kruté prenasledovanie Cirkvi, represie voči duchovným i laikom. Mnohí z nich zomreli mučeníckou smrťou a mnohých biskupov i kňazov vyhnali z krajiny. Lisabon bol v roku 1915 vyhlásený za hlavné mesto svetového ateizmu. Kráľovskú rodinu vyvraždili do posledného dieťaťa. A práve vtedy, keď v Portugalsku prebiehalo veľké prenasledovanie veriacich ľudí, keď celá Európa bola bojovým poľom Prvej svetovej vojny a moc v Rusku preberali komunisti, Pán Boh nadprirodzeným spôsobom oslovil svedomie ľudí zjavením sa Panny Márie vo Fatime, ktorá sa zjavovala trom malým deťom. Hlavné slobodomurárske sily, ktoré v tom čase vládli v Portugalsku, boli zoskupené v tajnej organizácii Carbonaria, ktorej zakladateľom bol Antonio da Silva a viedli ju Alfonso Costa a Manuel Lima. Pamätného 13. októbra 1917 da Silva videl slnečný zázrak.

Keď veľkolepé slnečné divadlo skončilo, nadšenie ľudí naplno prepuklo. Všetci sa tlačili na deti. Každý ich chcel vidieť, dotknúť sa ich, niečo sa spýtať. Hyacinta začala od strachu plakať. Istý muž ju vzal na plecia a vyniesol z davu na cestu, kde ju odovzdal rodičom. František bol veselý a statočne si nadšeným davom razil cestu sám. Hlavná pozornosť sa sústredila na Luciu. Aj ju museli z tlačenice len vyniesť. Domov prišla navyše bez vrkoča, ktorý mala predtým až po pás. Ľudia jej z nadšenia ostrihali vlasy a zmizla jej aj šatka. Jej matka prejavila veľkú zlosť, keď videla, že má ešte menej vlasov ako František. Ľudia dlho do noci a v nasledujúcich dňoch vyhľadávali deti a kládli im množstvo otázok. O udalostiach sa hovorilo nielen medzi ľuďmi, ale správy o slnečnom zázraku priniesla i portugalská tlač, dokonca i ateistické noviny informovali o týchto udalostiach. Tak sa splnil sľub Panny Márie o zázraku na potvrdenie pravosti zjavení. Teraz už vo fatimskom príbehu začína nová kapitola, ktorá pokračuje až doteraz.