Hygienické obmedzenia

Vieme už, že 13. októbra 1917 bola sobota a od rána výdatne pršalo. Všetci boli úplne premočení a stáli v blate v očakávaní ohláseného zázraku. Deti boli zastrašené slobodomurárskou vládou, ktorá im hrozila zabitím, keď sa zúčastnia zjavenia. Aj miestni  ľudia sa deťom vyhrážali v prípade, ak sa žiadny zázrak nestane. Deti na miesto zjavenia prišli a Panna Mária sa im predstavila ako Panna Mária Ružencová. Po odovzdaní posolstva Panna Mária prstom ukázala na slnko. Lucia spontánne vykríkla: "Pozrite na slnko." Desaťtisíce očí sa obrátilo smerom, kde sa za mračnami skrývalo slnko. A vtedy všetci mohli pozorovať zázrak nazývaný aj ako „Tanec slnka“.

Sľub, ktorý Panna Mária opakovala každý mesiac už od júla, že v októbri urobí veľký zázrak, aby mohli všetci uveriť, sa rozšíril po celom Portugalsku a vzbudil medzi ľuďmi veľké očakávania. Celé Portugalsko tak s napätím očakávalo 13. október 1917. Aj atmosféra v rodinách detí bola napätá. Dostávalo sa im mnoho vyhrážok – beda, ak sa žiaden zázrak nestane! Portugalsko žilo v ovzduší nekontrolovaných a poplašných správ, čo bol dôsledok nedostatku informácií a nestability spôsobenej vyhlásením republiky. Jedným zo znepokojujúcich tvrdení bolo, že slobodomurári zamýšľajú v mieste zjavenia odpáliť bombu, ktorá má zabiť deti. A ako na tieto hrozby zareagovali pastierikovia? Boli si takí istí ochranou Panny Márie, že žili len očakávaním toho dňa, kedy sa s ňou stretnú.